Zobudila som sa na ranný plač môjho malého nevlastného dvojročného brata Erica presne o ôsmej. Mamka s ockom si ho adoptovali pred rokom a pol, pretože si uvedomovali, že sa každu chvíľu môžem odsťahovať a oni ostanú sami, tak sa rozhodli adoptovať Erica lebo bohužiaľ nemôžu mať deti. Musím povedať, že som si ho za tú dobu veľmi obľúbila. Malý, bacuľatý, hnedovlasý s modrými očkami. No aj napriek tomu "milujem ako vedia malé deti zobudiť človeka" a najviac milujem, keď Eric zobudí mňa svojim plačom alebo krikom. Samozrejme ironicky povedané. Prevrátila som sa na druhý bol a snažila sa opäť zaspať, ale plač malého dieťaťa mi to nedovoľovalo. Teším sa až sa od rodičov odsťahujem. Myslím, že by už bolo na čase, veď mám 20...a k tomu žiadného muža. Si originálna Lucy Smith. Mala by si to zmeniť okamžite zo stavu nezadaná na stav šťastne zadaná. No teraz som zobrala mobil do ruky, pretože často vybroval.
Bananaboy: Dobre ráno :)
Bananaboy: Ešte asi spíš
Bananaboy: Alebo nie?
Bananaboy: Spíš alebo ma ignoruješ?
Bananaboy:???
CoolLucy: Ty ani nejdeš ignorovať
Bananaboy: V dobrom alebo zlom zmysle?
CoolLucy: Určite nie v dobrom
Bananaboy: Čože?
CoolLucy: Poslal si mi 300 správ
Bananaboy: Toľko som ti ich neposlal
CoolLucy: Zaokruhľujem
Bananaboy: Matematika ti asi nešla
CoolLucy: Teba asi neučili čo je irónia
Bananaboy: Viem čo je irónia
CoolLucy: Iste že vieš
Bananaboy: Viem
CoolLucy: Ja sa s tebou nehádam
Bananaboy: Len aby zlatko
CoolLucy: Nevolaj ma zlatko!
Bananaboy: Prečo zlatko?
CoolLucy: Šetri si také rečičky pre svoju budúcu priateľku
Bananaboy: Ale zlatko ty si moja budúca priateľka
CoolLucy: Nikdy v živote
Bananaboy: Nikdy nehovor nikdy
CoolLucy: Počúvaš Biebera?
Bananaboy: Ani náhodou
CoolLucy: :DDD
Bananaboy: Príde ti niečo vtipné?
CoolLucy: Áno
CoolLucy: TY
Bananaboy: Prestaň sa na mne smiať
CoolLucy: Lebo čo? :D
Bananaboy: Lebo skončíš zle
CoolLucy: Čo znamená v tvojom jazyku zle?
