Cole Unn

1

Prebúdzam sa v bielych voňavých perinách a v ústach cítim nepríjemné sucho.  Snažím sa spomenúť, ako som sa dostal do neznámej miestnosti, kde steny majú bielu farbu ale bez chlóroveho nádychu ako to býva v nemocniciach. Takže aspoň to mi je jasné, nezriadil som sa až tak veľmi pod obraz aby som bol na pozorovaní v nemocnici. Doma nie som, to viem určite, pretože moja izba nie je taká priestranná a útulná ako táto.  Môj pohľad smeruje na dvere, je na nich zavesený vešiak. Zrazu si všímam, že na vrchu visia čierne rifle a biele špinavé tričko. A uvedomím si to, veď to sú moje veci!!!  Začnem panikáriť, prečo sú moje veci na vešiaku ? A kde sakra som ?! Prečo tu nikto nie je a toto neznesiteľné ticho preklinam viac ako opicu, s ktorou som sa prebudil? Ak sú moje veci na vešiaku, som vôbec oblečený? Pozriem sa pod paplón... Vydýchnem si, ja som oblečený, ale toto nie sú moje veci.
Z mojich nevyslovených a nepríjemných otázok ma vytrhnú kroky smerujúce do izby. Ozve sa jemné zaklopanie a do izby vojde osoba, ale ja ju nepoznám. ,,Ahoj Cole, ako sa cítiš? Podľa tvojho výrazu usudzujem, že netušíš, ako si sa sem dostal. Prečo sú tvoje veci na vešiaku a kto som ja " ani nevie ako, no táto osoba vie presne na čo myslím. Posadím sa pomaly na posteli a brunetka mi podáva vodu a bielu malú tabletku. Nepýtam sa čo som prehltol, zrejme magnézium alebo dačo na bolesť hlavy. Sahara v ústach konečne zníži svoju silu, a ja som schopný povedať aspoň slabé ďakujem. ,,Okej..'' začne hovoriť a ja sa snažím počúvať, čo všetko mi ušlo a je pre mňa aktuálne dôležité vedieť.
Zistím, že som u Casey, je to moja spolužiačka, ktorú som si nikdy v škole nevšímal, za to ona vie presne, kedy máme spolu franinu a chémiu s biologiou. Ani som predtým netušil, že máme spolužiačku Casey a cítim sa dosť trápne, že sa to dozvedám týmto spôsobom. ,,Vieš, tvoj najlepší kamarát Mason mal včera oslavu narodenín, a pozval blízkych priateľov, no tí priatelia pozvali ďalších priateľov a z malej oslavy bola zrazu párty. " Casey má príjemný hlas, no úprimne, zaspávam z toho prísunu informácií. Nie som zvyknutý, tak dlho niekoho vnímať a čo i len trochu počúvať, hlavne keď mám stav opice po dlhej noci a v hlave okno. Casey rozpráva ďalej... Začnem vnímať až od slova pozvánka.

,, Vieš, mne Mason pozvánku nedal, skončila v mojej skrinke omylom. Mala to byť pravdepodobne pozvánka pre Ashley Olsen, naša spolužiačka, ktorú iste poznáš" tentoraz, jej hlas bol iný, odmeraný. Kto by nepoznal Ashley, blondska s dlhými nohami a vlasmi po pás. Ten kto ju chcel, ju nikdy nedostal, bola zadaná dávno predtým než prekročila prvý krát prah školských dverí. Jej frajer aktuálne chodí na právnickú fakultu a práve tu vyniká spomedzi študentov. Má vynikajúce výsledky a dobrú reputáciou, tak ho vníma každý, kto o ňom vie len z počutia a z postov na instagrame. Toto je len maska, ktorú svetu ponúka jeho rodina a on sám.  Pravdou však je, že jeho rodina vlastní veľké pozemky na Maldivach, ktoré mu ako dedičovi neskôr budú patriť po úspešnom ukončení svojho štúdia. Brandon, bol v skutočnosti namyslený rozmaznaný  tatkov a mamkin miláčik, ktorého štúdium je kvalitne financované a samozrejme škole Scattersonovci ponúkli niekoľko výhod a spoluprác, takže ak sa náhodou Brandonovi nedarí, za nitky potiahnuť vedia. Jeho rodičia sa priatelia s pani a pánom Olsenovými, a tak týmto dvom mladým hrdličkám už dávno predpísali roly do budúcnosti. Zatiaľ čo my ostatní, ani len netušíme či zmaturujeme a vôbec, či budeme mať uplatnenie, oni to už majú všetko premyslené a na dokonalosť pripravené. Priznám sa,  že o Ashley som mával mokré sny už v prvaku, moji spolužiaci na tom neboli o nič lepšie. Na telesnej výchove sme jej vždy obdivovali krivky a jej ohybnosť predovšetkým na hodine gymnastiky, pri robení drepov. Keď mala krátke tričká slina mi vybehla skoro pod bradu. Pamätám si, že si ma po tomto doberal Mason ešte dva týždne po tom.
,,Cole?" Z mojich myšlienok a predstavách o Ashley Olsenovej ma vytrhne späť Casey a jej pokojný hlas.  ,,Počúvaš ma vôbec ?" Keď neodpoviem, neodhadem čo sa ide diať.
Keď nepočúvam Masona pri jeho dlhých príbehoch, zvykne má strčiť a preberiem sa, no Casey také nič nespraví. Počujem ako si povzdychne, uvedomujem si, že som počúval tak začiatok a poslednú otázku. Ja som ale idiot, jediné čo si uvedomím je fakt, že tá tabletka zapita pred polhodinou zabrala. Casey si vzdychne, jej snaha vysvetliť mi niečo dôležité bola márna. A tak bez slova vstane zo stoličky, a opäť prehovorí ,,vieš čo, nechaj tak. O nič nešlo, Mason príde za dvadsať minút. " A bez ďalších okolkov odíde. Nechá ma samého, a moje telo opäť zaspáva v snehových perinách.

Mason
Po izbe hrá neprestajne tá istá hudba, ležím v posteli a zobudím sa vedľa neznámej baby, ktorú vôbec nepoznám. Je namaľovaná ale ten make-up to veľmi u nej nevydržal, netuším čo všetko sa túto noc zvrtlo, v hlave mám také okno ako už dávno nie. Ešte že moji rodičia prídu z dovolenky o päť dní.
Márnosť, tá hudba predsa nepatrí televízii, ale môjmu mobilu. Kriste, nech mi nevolajú naši s bláznivým nápadom, že sa vracajú skôr domov. To by tejto výpadkovej situácii neprospelo.
Zvuk v telefóne prestal zvoniť, no dlho to nevydržalo. A tak som svoje ubolené telo musel dostať z postele od kočky ležiacej vedľa mňa. Krúti sa mi hlava, som vyčerpaný a telefón s dvanástimi zmeškanými hovormi tomu nepomáha. Paráda, po tom čo sa mi podarilo dotackať sa ku kuchynskej linke plnú červených plastových kelimkov, medzi zvyškami jedlá nachádzam aj svoj telefón. Postavím si na čaj, lebo to je to jediné, čo som schopný dať ráno do seba. Z poličky si vyberiem tabletku na bolesť hlavy zapijem to čistou ľadovou vodou a pomaly sa s telefónom presuniem za kuchynský stôl. Otvorím dotykom domovskú obrazovku a nájdem si zameškané hovory od neznámeho čísla. Preglgnem, začnem si šúchať spánky a rozmýšľam kto mi môže v túto nekresťanskú hodinu v nedeľu volať. Trochu panikarim, čo ak na mňa moji susedia zavolali políciu pre rušenie nočného pokoja? Môj mozog panikári a chvíľku nevnímam. V momente mnou trhne, pretože telefón začne opäť zvoniť.
Srdce mi začne biť ako o život, úplne som cukol, neznášam neznáme čísla. Telefón stále zvoní a ja nie som schopný pohybu.
Po trinástich zmeškaných hovoroch to neznáme číslo vzdá a zrazu sa nič nedeje. Nechápte má zle, no ak by ste sa ráno zobudili na nespočetne veľa zmeškaných hovorov, mali by ste okno v hlave, kto by sa nebál zdvihnúť telefón. A k tomu, keď vám hlave píska z nočnej hudby a.k.a mojej oslavy ?
Po dlhom čase je opäť v dome ticho a ja sa rozhodnem ísť naspäť do postele a dospať čas, aby som ako tak v pondelok opäť prišiel do školy. Som na odchode z kuchyne, keď mi zrazu príde notifikácia na neprečítanu správu. Nádych výdych, to zvládneš Mason, určite ťa nečaká sťažnosť od susedov. Na displeji čítam správu od toho neznámeho čísla, ktoré sa mi pokúšalo dovolať trinásť krát. Pretriem si oči aby som lepšie videl na správu.
A vydýchnem si, nie je to od úradu ani od susedov.

Tu Casey, príď si pre kamoša, hneď.
Adresa : Redford street 46