5.Part

146 14 0
                                    

Večer sme sa zo skušky presunuly do hotole."Louis prosim ta prestat boli ma hlava"prosil ho Luke ale aj tak dalej sa smial a robil kraviny.Pretočila som nad tým očami a šla som na balkon kde som si sadla a v ruke som držala fotku svojej mami a pousmiala som sa nad tým.Moja mama bola vždy krásna a jej úsmev bol dokonalý.Luke a otec vravia , že úsmev mám po nej a vždy ked sa usmej tak sa mi na tvari vytvoria jamky.Usmievala som sa nad fotkou ale potom si niekto odkašlal.Pozrela som na osobu , ktorá tám stala.Bol tam Louis"To bola tvoja mama??"ukazal na fotku"Ano"pousmiala som sa nad fotkou"Je tám krásna"usmiala sa "Ano je...!"suhlasila som snim"Kde je teraz?"pozrel na mna a sadol si ku mne "Noo..ona zomrela na rakovinu"sklonila som hlavu...chodila som zanou 2 roky v kuse..Každy deň som bola v nemocnici aj 5 hodin denne a ked som jedneho dna prišla a chcela som jej oznamiť ,že som uspešne zaturovala tak lekárka mi povedala ,že mama....neni tu a že mi zanechala list..List na rozlučku....."ked som mu otom celom povedala mala som slzy v očiach a spomänula som si na ten deň ked mi to lekárka povedala. "Slečna Greenová vaša mama zomrela a zanechala vám list na rozlučku..velmi nás to mrzí.Snažili sme sa jej pomoct ale nešlo to "Tato osudova veta na ktorú som si spomänula ma rozplakala ale to už som sa v moment odcitla v Louisovom naruči ako ma obima.Dosť ma to prekvapilo a šokovalo..

XXX

"Už som zbalená"zakričala som na Lukea a ten prišiel po moje kufre.Dnes je 5 deň čo sme v New Yorku ale za pár hodin letíme do Paríža a ja konečne spoznam to slávne mesto lásky kde som vždy chcela isť.Moja mama sa tam spoznala s otcom a bolo to ráasne a romatické.Nastupilis sme do auta , ktoré nás odviezlo na letisko kde sme prešli cez davi fanušikov,nor´vinárov a nakoniec cez kontorlu a potom sme nastupili do lietadla .V Paríži sme boli za pár hodin a potom sme sa ubytovali v hoteli a ked sme boli konečne ubytovani tak sme sa šli navečerat a rozhodli sme sa , že pojdeme na večernu prechadzku po Paríži a pozrieť sa na Eiffelovú vežu."No ideme ??" pozerali na mna chalni"Ano" vzala som si mobil a šli sme von kde znova bolí novinári a tie šialene a bláznivé faninky jačali ako zmyslov zbavené.Rýchlo sme nastupili do auta a ja som na suchol prehltla a z hlboka sa nadýchla.Bože do kedy toto budem musieť trpieť ?! Spytala som sa sama seba. Po 10 minútach sme boli v meste kde sme zašli na horúcu čokoladu.Kupili sme si suvenir a potom sme sa dostali na eiffelovú vežu kde sme sa všetci vyfotili a ja som sa ešte prešla a naráz som zabadala niečo čo mi vyčarilo neuveritelný úsmev na tvári.Na jedno zo zabradli boli zámky na ,ktorych bolo vždy niečo napisane a nedokazala som tomu veirť ale našli sme tam zamok, ktorý tu nechala moja mama.Bol tam napisane jej a otcove meno a rok kedy tu boli.Hned som si to odfotila a išla si kupiť zamok na , ktorý som napisala svoje meno a rok a pekne som ho tam dala a potom prišiel Louis a objal ma zo zadu "Si krásna ked sa usmievaš"zašepkal mi do ucha a dosť ma to šokoval.Dnom čo dnom sa k sebe zbližujeme aj ked si to nechceme priznať.......

Ahojte :) opäť je tu nová časť a dúfam že sa vám bude lubiť a zanechate odkaz :) Dakujem  za všetko a ospravedlnujem sa za to že táto časť je velmí dlha ale čo už :D :D 

Yes Or No ?!Kde žijí příběhy. Začni objevovat