Yes Or No ?!

11.part

*Louisov pohlad*

Vážne?! Odišla? Čo mám robiť? Ja to bez nej nezvládnem. Chýba mi. Jej oči, úsmev, pery, vôňa,vlasy,telo,smiech. Potrebujem ju.Zobudiť sa každé ráno nevidieť ju je pre mňa príšerne. Neviem ako sa má??Či je zdravá,šťastná a najviac má zaujma ako sa má to malé??Neviem či to bude chlapček alebo dievčatko??Dňom čo dňom myslím na oboch a v mojom vnútri narastá tuhá vidieť ju znovu. Objať ju,pobozkať,rozosmiať, pohladiť po brúšku. Od vtedy čo odišla je to 8 mesiacov a jediné čo nám tu zanechala je ten list . Prerušila snami aký kolvek kontakt. Proste je preč...

*Nicolin pohlad*

"Ahoooooj"objala ma Alex "Ahoj"usmiala som sa a sadla som si "Orieškové" s úsmevom mi podala mojé latte "A ako sa máte??"spýtala som sa jej z úsmevom" No dobré, ešte musíme zohnať svedkov a máme pokoj a už iba čakať na deň D"usmiala sa šťastné. "Dúfam že budeš na svadbe?"spytala sa "Samozrejme...len no neviem kam dam malú"mykla som plecami"Okrem otca a Luka nemám už nikoho a Louisovy ju nechcem dávať.  To vôbec. Nechcem ho už nikdy vidieť a nechcem aby sa snim mala stretla !!"vysvetlila som jej to "A čo pestunka??"pozrela na mňa" Nie"pokyvala som hlavou v zápore. "Okej to vyriešime potom ale ako sa máte vy??"zmenila v zápätí tému" No v poriadku. Malá rastie ako z vody"z kabelky som vytiahla malú fotku zo sona a ukazala ju Alex "Bože to je krásne" usmiala sa a priam sa išla roztopiť. Pribehla ku mne azačala sa rozprávať s mojím bruškom a hneď na to prišiel už teraz moj bývali šéf" Ale aha koho tu máme" usmial sa a jemne ma objal "Ako sa máte? "pozrel na mňa a pohladkal ma po brúšku "Ide to "usmiala som sa a potom odišiel a ja som pozorovala Alex ako sa rozpráva s malou"No čo budeme spolu papať sladkostí. A keď budeš väčšia tak budeme spolu chodiť na diskotéky"zasmiala sa "No ja ti dam diskotéky" zasmiala som sa ale zostala som prekvapená keď Alex stíchla a pozrela sa smerom k dverám a potom na mňa a vrátila sa naspäť k práci a ja som pozrela na nich. Áno stali tam. Všetci do jedného a dokonca aj Luke. "Ahoj "pozdravil ma Louis a Luke sa na mňa iba pozrel a potom si išli objednať a ja som zostala s Louisom "A..ahoj"pozdravila som ho "Ako sa máte?"pozrel na moje bruško a potom na mňa"Dobre"nahodila som falošný úsmev ale potom nás vyrušila Alex"Tu máš tu fotku.Inak by si si ju zabudla "podala mi fotku zo sona a Louis pozrel na mňa a potom na tu fotku "Môžem??"ukazal na fotku "Prečo by si mal??" pozrela som nanho"Lebo som toho bábätká otec "Priznal si to . Čo ma prekvapilo. "Prosím" chytil ma za ruku a ja som konečne po dlhej dobe ucitila jeho dotyk a vahavo som mu podala fotku. Chvilu si ju pozeral "Toto je hlavička, toto nožičky a  toto ruky a toto je srdiečko" všetko som mu vysvetlila a na tvári sa mu vyčaril úsmev" A pohlavie??"pozrel na mňa" Neviem "mykla som plecami aj keď som vedela čo to bude. Nepoviem mu to. Nemám prečo"Ďakujem , že si mi to ukázala" poďakoval a chvíľku sme pozerali na seba "Tak ja asi pojdem za chalanmi"na tvári mu hral malý úsmev a šiel si zanimi sadnúť a ja som potom pozrela na Alex a on na mňa a zrazu som v bruchu ucitila tlaky. Bolesť bola čo ráz intenezivnejšia. "Alex j..ja "pozrela na mňa a hneď to pochopila "Thomas poď sem...bude ju treba odviesť do nemocnice"hneď prišiel jej šéf. "Ja ju tam odveziem"prehlasil Louis. To nemysli vážne?! To vážne chce ísť somnou do nemocnice?? "Nie...Alex ma tam odvezie"protestovala som "Neprotestuj....je to otec tvojho dietata"hneď ma Alex zrušila a ja som ju chcela v tej chvíli chcela zabiť a tak som jej venovala jeden vražebný pohlad. Louis a Liam ma zobrali za ruky a dali ma do auta a všetci sme šli do nemocnice...
XXX

"Natri potlačiťe...Ja ti poviem kedy budeš tlačiť" vysvetlovala mi moja teta "Takže 1.2."prerušila som ju "Zavolajte Louisa "mala som potrebu ho mať prisebe aj cez to všetko čo mi ublížil. Túžila som znovu vidieť jeho nádherné oči a cítiť jeho dotyky na mojej koži" Prosím" poprosila som moju tetu a sestrička ho šla zavolať a ked prišiel stal medzi dverami s úsmevom" Si si istá? ?"pozrel na mňa" Áno" usmiala som sa "Takže sme pripravený? ?"pozrela na všetkých moja teta"Áno" prikyvli sme "Tak a ideme . 1.2.3 a tlač! !"prikazala mi a tak som aj urobila. Louis ma držal za ruku. "Aaaaaa"kričala som bolesťou. Na nič iné som sa nesustredila ako na tu neukrutnú bolesť.  Bolo to ako keby mi polamali všetky kosti v mojom tele. "A posledný krát potlačiš a bude vonku "tlačila som z plných síl a potom som zrazu počula detský plač. Bolo to neuveriteľné krásne. "Gratulujem. Je to dievča"povedala radostné moja teta a hneď ako malú vyšetrili a mňa tiež podali mi ju "Ahoj "s úsmevom som ju hladila po tvaričke.Bola taká maličká a krásna. Mala modre očká ako Louis a ten úsmev tiež. "Aké meno jej chceš dať??"pozrel na mňa Louis "Anne Lou Tomlinson "pousmiala som sa a naše oči sa zmovu stretli a stalo sa niečo čo som nečakala....

Yeaaah....Je to tú!!  Malá Anne je na svete :D Čo myslíte prečo jej dala Meno ake jej dala a ako to bude pokračovať medzi nou a Louisom??? :) Čítajte a dozviete sa to!!! Zanechajte vote,koment :) Dakujem :)