Ten pocit, keď nevieš čo je zlé a čo dobré, krik z priateľkinej strany a plač.
Prečo?
Ja som nič také nepovedal, tvrdí, že mozog jej funguje inak a je to za pravdu povediac, je to len iné, ale pochopiteľné. Celý čas si myslí, že hovorím o niečom, ale pravdivo hovorím o ďalšiom. Dosť to i bolí. Tŕpnuce a trasúce sa koleno od tých pocitov podivuhodnosti, neviem to pochopiť.. Je mi to veľmo divné, ani dokonca sa vyjadriť neviem.
Tlačiareň v priebehu 7 dní mi vraj má dojsť, taká malá, šikovná, čierno biela či nálepka. Znie fajn, konečne snáď pozitivizmus si budem môc s malými vytlačenými letáčikmi udržať.
Smiech a sranda ikeď nie mu dobre,, ale,, neviem... Je ako taký vycuciavajúci komár, ale ja nie som iný, toto sú pocity, nie druhy. Rešpekt, láska, blízkosť a bezpečie to je to čo jej dávam a ona sa ako tak snaží mne. Všetko, ale o čo žiadam je smiech, dobrá nálada a taktiež daná láska.
Hlavne keď máme byť long-term.
A taktirž i vypočutie a ao tak mierne pochopenie,
A nie "na Juh" dlhokánske cestovanie.
Drzá, ale veľmi zlatá ségra a pomätený život, trošku mi chýba k jeho nalomeniu. Snažiť sa pracovať, ale nevychádza, predsaj len, moja priateľka je o trošku mladšia.
Tvári koľko bolestí, kričí a bolí aby som povedal niečo čo ona sa ma pýtala povedať. Bolím, a ona smiech.. Ona bola ona tá, čo nadhodila lopatu a takmer vymietla náš vzťah, som pre ňu šťastný, ale i tak si neviem pomôcť a ten shit veľmi bolí.
Neviem koho sem "nalákam" akýmto štýlom písaní.
Povedala mi menej než 15 minút v tom jej rodnom jazyku, 5 z toho sa smeje na ďaleko a ďalších?
Nemám už šajnu,
Pojem o čase som stratil.
Zaujímalo by ma, prečo keď bolím, a tú bolesť držím, ja myslím, že ten ďalší to isté, ale nečudo, som rád , že som pre tento depresívny dôvod ostal na calle.
Naozaj už ba šajn nemám, koľko toho času uplynulo, ale som ešte vôbec v jej rámiku zaujatosti? No neviem úplne. Sústreď má nastraženú a uprenú na ľudí, ktorý jej zrobia dobrú náladu, ikeď neprizná, keď už vážne ja neviem.
Ešte stále neprichádza, neozýva, tvrdé Y z 3. A, asi by som sa vážne mal vrátiť k tomu môjmu projektu nič v zlom, nemyslel som že také zmyslím, ale niekedy vážne-
Taký bulok nestojí za vec, čas vraj hojí, ale väčšne bolí, len by som tu jak taký srab sedel, keby sme vo volaní nepokračovali, ako psík kýval s chvostíkom na mojej otáčacej stoličke. A ikeď viem, že je tomu inak, ikeď tá fráza "baba za to nestojí" je isto v reály iná, niekedy treba odstúpiť, ako jedna "self-love" triedna baba v story mala.
Miľujem a ľúbim,
ikeď niekedy neviem a neznám bolesť do akej hlúbamy bľúdim.
Bye n good, tear n smile, coming back n fine dame.
_Ev.
