Čierna Ruža

Druhá kapitola-----> Daniel

Hneď ako som odišiel z podniku uvedomil som si ako som sa správal pred Viktóriou. Flirtoval som s ňou ako keby som o ňu mal vážny záujem a pritom mám priateľku. Lenže s Viktórie niečo vyžarovalo čo Kornélia nemá v sebe. Kornélia je síce pekná, pekný zadok dokonalá postava a veľké prsia, lenže niečo tam chýba. Viktória nie je chudá no za to nie je ani moc tučná, je taká akurát, je aj na čo sa pozerať aj pochytať. Najviac ma na nej zaujali jej krásne oči, modré ako keby som sa pozeral na krásnu bezoblačnú oblohu a tie jej vlasy, ten odtieň farby som ešte nevidel. Mala ich snáď zlaté alebo špinavý blond? Neodvážim sa typovať. Keď som prišiel domov na sedačke som videl Dana. Pozeral nezaujato do televízora, v ruke mal prepínačku a prepínal. Z jeho výrazu som vedel ľahko odhadnúť ako ho zaujal výber staníc. 

„Volala ti Kornélia, chce sa s tebou stretnúť a porozprávať sa kvôli tomu tovaru čo má prísť.“

„A povedala kde sa máme stretnúť?“ Opýtal som sa no stále mi nedopínalo prečo Kornélia sa chce so mnou stretnúť kvôli obchodu. Nikdy sme sa kvôli tomu nestretávali, prečo práve zmenila pravidlá ktoré sme mali určené?

„Áno, vravela niečo o klubu Weedee.“ Šokovalo ho ako sa volá ten podnik, pritom bol dosť známi.

„Vrátim sa až večer, povedz ak mi niekto volal, že som ja neviem kde.“ Pohodil som rukou a usmial sa.

„A môže dnes prísť ku nám Kim?“ Povedal takým hlasom aký som uňho ešte nepočul.

„Horná zásuvka v skrinke.“ Ukázal som na svoju izbu, presne som vedel čo budú robiť. Nič neobyčajné pri mojom bratovi. No prekvapilo ma, že sa spýtal či môže prísť Kim? Nikdy sa ma na to či si môže priniesť babu do bytu nepýtal. Vždy ak nejakú mal tak bol skôr u nej. Jeho zásady som poznal, nikdy si babu nevodí do bytu, nikdy ich nepozýva na večere ani ich nevodí do nákupných centier. Možno Kim je výnimka, musím uznať, že vyzerá k svetu. Jej dlhé hnedé vlasy a taktiež hnedé oči dokonale sedeli k jej útlej postave. Vedela sa chovať v spoločnosti no aj pracovať. Nebola to len žena čo sa o seba stará a bojí sa práce. Kim je presne ako sa vraví žena do koča aj do voza. Zabuchol som dvere na byte a kľúče si vložil do kabátu. Zbehol som jedno poschodie a vyšiel von. Bolo cítiť ako leto už končí a začína jeseň. Ten letný vánok už nehrial tak ako predtým, bol chladnejší. Na krátky okamih som zavrel oči a nadýchol sa. Ucítil som ihličie zo stromov ktoré rástli neďaleko našej bytovky. Vytiahol som si kľúče od auta a nastúpil doň. Vôňu svojho auta milujem, naštartoval som a vycúval z parkovacieho miesta, ešte posledný krát som sa pozrel do okna bytu a odišiel som. Cestu autom som si vždy vychutnával, lenže táto jazda bola niečím iná. Cítil som samotu, nevedel som prečo sa takto cítim. Pozrel som sa na prázdne sedadlo spolujazdca. Nie tým to nebude, zapol som si rádio a pootočil gombíkom ktoré určovalo hlasitosť hudby na maximum. Moja Audina ma vždy vedela rozveseliť. Len málo ľudí si môže dovoliť tento typ auta, sám som si ho kúpil aspoň môžem povedať, že som niečo dosiahol. Moje šťastie je toto auto, nie je jediného človeka ktorého by som tak miloval. Klub Weedee je kúsok od môjho bytu kde som sa narodil aj s Danom. Otec nás vychovával celkom sám, naša mama je nezvestná, nevieme o nej nič od nášho narodenia. Porodila nás a potom nechala otcovi pred dverami bytu. Vyznie to ako klišé z dákeho románu no je to krutá realita. Veľa krát sa ma pýtal Dan kde je naša mama? Nevedel som mu odpovedať a preto hľadám tu odpoveď. Chcel by som ju vidieť objať ju a poďakovať jej za taký krásny život aj keď v ňom nebola.