Oklamaná životom

My... Možno budúca rodina Watsonovcov.....

Vonku to už konečne vyzeralo, že je zima. Aj keď snehu nebolo až tak veľa, ako by sa na chladný február očakávalo, stačilo to. Po dvoch zimných mesiacoch sa predsa ukázalo, že čosi také, ako je sneh, ešte stále existuje. Z oblohy sa jemne sypal na zem a zamotával sa medzi vlasy.

„Aha! Pozri! Mám vločku na mihalnici!“ zvolala som, keď mi tancujúca vločka pristála nad okom.

„Ech.... Ja som práve jednu vdýchla do nosa!“ zaprskala Sophia.

Obidve sme sa vracali zo školy celkom dobre naladené. Asi to spôsobil ten sneh. Spolu sme ho chytali do úst a obhadzovali sa, ako  trojročné deti, hrajúce sa na ihrisku.

„ Charlotta...Wau!!! Celá rieka zamrzla!“ zhíkla Sophia, keď sme prechádzali po moste, ponad zamrznutú rieku.

Popod ľad sa ligotala voda, ktorá tuhla aj v pohybe. Takéto mrazy v tejto oblasti ešte neboli. Ortuť na teplomery sa pomaly, ale isto, znižovala až na -17 stupňov Celzia. Naďalej sme obdivovali zázraky tejto zimy, až kým sa nám do cesty nepostavili Sophiin  dom, ktorý vyzeral ako z rozprávky, lebo bol zapadnutý snehom a zo strechy mu viseli dlhokánske cencúle, no aj bez snehu vyzeral veľkolepo.

„Noo.... Ďakujem, že si ma išla odprevadiť. Veď kto by ma počas cesty vyťahoval zo závejov.“ Zasmiala sa Sophia a rukou si vyprášila vlasy od snehu.

„A kto by mňa dvíhal zo zeme, keď som sa aspoň päťkrát šmykla na ľade.“ Opätovala som jej úsmev  a aj ja som si oprášila moje dlhé plavé vlasy od návalu snehu.

Potom sme sa obidve navzájom objali, ako pravé najlepšie kamarátky a rozlúčili sa. Sophia otvorila dvere, vyčistila si topánky na rohožke a zmizla za dverami.  Zostala som na ulici stáť sama.

Začalo ešte hustejšie snežiť, až dokonca nebolo vidieť na krok. V snehovej metelici som sa horko-ťažko dostala pred svoj dom. No on ani z ďaleka nebol taký veľkolepý ako Sophiin. Nieže by sme boli chudobný,  ale jednoducho sa nikomu nejako nechce pustiť do opravy...... Omietka na niektorých miestach už opadáva, v záhrade pred domom, ktorá je teraz pokrytá čerstvým snehom, straší obrovská hŕba dreva a najlepšia je naša vetchá bránička, ktorá už desaťročia podliehala hrdzaveniu.   Opatrne som ju otvorila, aby sa mi  nerozsypala priamo v rukách a potom som siahla do vrecka po kľúče. V duchu som sa silno modlila, aby doma nebol nikto. Hlavne môj nevlastný otec  Robert Watson, teda mamin priateľ, s ktorým žije už tri roky. Je to opilec prvej triedy. Znepáčil sa mi hneď v prvom momente, ako si ho mama doviedla domov.  No Robert nebol jediný, ktorého som nechcela stretnúť. Najhoršia možnosť bola, že doma bude môj nevlastný brat Tom s jeho kamarátmi. Tom bol Robertov najmladší syn, ale aj najnevychovanejší. Charlie,  Dean a Teressa boli ďalšie tri deti Roberta, ale sú už dospelý, tak si ich Robert nenasťahoval k  mame. Teda okrem Teressy, ktorú mám veľmi rada.... Dokonca niekedy radšej, ako moju mamu. Dokážem sa s ňou porozprávať aj o tých najcitlivejších témach...  Je to jednoducho moja veľká sestra.....I keď nevlastná....

Pomaly som zvrtla kľúčom v kľúčovej dierke a pritisla kľučku. Dvere sa s vrzgotom otvorili. Na moje sklamanie sa z jednej zo siedmych izieb v dome, ozývali chlapčenské hlasy.

„Tom?“ ozvala som sa z chodby.

„Čo je!“ zreval na mňa Tom. Spoza dverí vykukla strapatá hlava, s rozčúleným výrazom.

„Je tu oco?“ opýtala som sa potichu , v prípade, že by ma oco počul, ak je doma.

„Oco? Kto ti tu má byť oco! Pre teba je Robert! Tvojho oca si prestala baviť ešte pred tým, ako si sa narodila..... !“

Z izby sa ozval smiech jeho dvoch, na hlavu spadnutých kamarátov. Jeden sa volal George, vypasené drzé prasa a druhý Jefrey, síce totálne namakaný, ktorého som stále žrala, ale zase stále nafetovaný, s trošku nepríčetným pohľadom.

„To si jej dal....“ zachichotal sa Jefrey a potiahol si z cigarety.

„V našom dome sa nefajčí.“ Odvrkla som a otvorila som dvere na mojej izbe.

„Aaa...Tom....“ nadýchla som, že niečo poviem, ale nestálo to za reč, veď aj tak by ma nepočúval, alebo by si so mňa robil srandu.

„Áno.... radšej nič nehovor....“ zahundral Tom a zabuchol dvere na izbe.

Takže....Dúfam, že sa vám to páčilo.... Na Wattpad som sa zaregistrovala iba.dneska, takže som úplná začiatočníčka.... Budem rada za každý jeden like... :) :) či čo to jee.... :) ;) Ďakujem, že ste si to prečítali.... PS: Ďalšia časť bude už čoskoro.... :) :) :) :)