Z chodby sa aj naďalej ozýval buchot a nadávky. Tomovi kamaráti sa smiali, ale on im na to nepovedal nič. To je ďalšia vec, ktorú nechápem. Tomovi dovolí všetko a Teresse tiež. Sú to jeho vlastné deti. Teressa má 22 rokov a každý deň k nej chodí jej priateľ Jimy. Tom má 17 a kamaráti sú u neho na dennom poriadku. Ale ja? Ak by som si ja doniesla domov nejakú kamarátku, Robert by urobil cirkus aj pred ňou a doslova by ju vyhodil pred dvere. Radšej som to nikdy neskúšala.
Buchot a smiech v chodbe konečne prestal. Znovu nastalo ticho a pozrela som na fotku. Horko-ťažko som sa prekonala a usmiala som sa. Potom som fotku uložila na policu a začala som si vybaľovať veci z tašky.
„Charlotta!“ ozvalo sa spoza dverí. Volal ma Robert.
Zdvihla som sa odkráčala do obývačky. Bol vyvalený na gauči a spopod prepoteného trička mu trčal pupok.
„Tu som...“ oznámila som, keď som prešla cez prah a oprela sa o zárubňu.
„Dones mi dačo na jedenie!“ zhúkol na mňa.
„Ale mi nič nemáme. Mama nič nevarila. Aj ja som hladná.“
Robert celý očervenel a začal po mne vrieskať. „Ja som sa nepýtal na tvoje problémy, či si hladná , alebo nie!!! Povedal som dones mi nejaké jedlo!“
Radšej som už ostala ticho. Vošla som do kuchyne a nešťastne som otvorila chladničku. Bolo tam jedno maslo, kečup, dva jahodové lekváre, kyslá smotana, päť vajec a mlieko. Potom som ešte nakukla do chlebníka, ale tam boli len dva zoschnuté rožky. Rozmýšľala som, čo by sa dalo z týchto vecí urobiť. V tom mi napadlo, že by nebola zlá bábovka. Rýchlo som našla maminu kuchársku knihu a nalistovala stranu 22. Na nej stálo: Recept na jemnú bábovku. Pri pohľade na obrázok mi zaškvŕkalo v bruchu. Schytila som knihu a bežala za Robertom do obývačky.
„Môže byť bábovka?“ opýtala som sa.
„Ty si myslíš, že sa po celom dni najem z jednej úbohej bábovky?“ zdvihol sa Robert, pri čom sa nebezpečne zakolísal.
„Idem si niečo kúpiť radšej. Nebudem tu jesť bábovčičky, ako nejaká princezná.“ Zahlásil a kolísavým pohybom vyšiel z obývačky.Potom ešte pár krát nabúral do poličiek na chodbe, kým sa dostal k obuvníku. Za pár minút odišiel.
„Kde išiel oco?“ zreval Tom z jeho izby.
„Išiel si kúpiť niečo na jedenie.“ Zavolala som naspäť.
Znovu som zišla do kuchyne a keďže som mala ešte stále takú chuť na bábovku, rozhodla som sa, že si ju upečiem. Z Tomovej izby sa ozývala hlasná metálová hudba. Snažila som sa sústrediť na recept.
„Štyri vajcia, polohrubá múka, mlieko......“ čítala som nahlas a popri tom som kontrolovala, či to všetko máme. Keď som sa nečiahla, aby som otvorila vrchnú skrinku na kuchynskej linke, aby som skontrolovala či máme vanilkový cukor, ktosi ma zozadu chytil za zadok. Rýchlo som sa strhla a otočila. Predo mnou stál Jefrey. Pozeral na mňa jeho nadržaným pohľadom, ale nepozeral sa mi do očí. Pozeral sa rovno do môjho výstrihu. Preľaknuto som stála oproti nemu.
„Tak čo cica...“ zašepkal a chytil ma za pás, pri čom si ma k sebe pritiahol. Snažila som sa od neho odlepiť , no on ma oblapil aj druhou rukou, ktorou sa mi pokúšal vyhrnúť tričko
. „Pusti ma!“ zvreskla som.
Nikto neprichádzal. Z Tomovej izby sa stále ozývala hudba.
Ďalšia časť o chvíľu.... :) :) BUdem rada ak prispejete vote a komentáre :) Ďakujem, že ste sa v čítaní dostali až sem ..... :D :)
YOU ARE READING
Oklamaná životom
RomanceCharlotta je šestnásť ročné dievča. Je taká ako iné dievčatá v jej veku, no zažila si toho už veľa. Pod jednou strechou ju s jej nevlastným otcom a bratom, však každý deň čaká utrpenie. Zvládne Charlotta vydieranie jej nevlastným otcom, alebo vysmi...
