Vošla som do izby a zhodila som zo seba školskú tašku. Vysypala sa z nej polovica vecí. Medzi nimi som zahliadla aj našu spoločnú fotku zo Sophiov. Vytiahla som ju spopod učebníc a zadívala som sa na ňu. Na fotke sme boli my dve so širokým úsmevom a s takými istými čiapkami na hlave. Naše oči sršali radosťou a už na prvý pohľad bolo vidno, že sme mali skvelú náladu. No teraz, ako som sa tak pozerala na tú fotografiu, vháňali sa mi do očí slzy. Prečo takto nemôže zostať navždy? Prečo musím trpieť v tomto prekliatom dome? Na to že mám 16 rokov, môj život je už teraz v katastrofickom stave. Oco, teda Robert ma nepustí nikde. Neviem prečo. Celé dni sedím zavretá v izbe. V dome máme sedem izieb. Je to síce pomerne veľký dom, ale neupravený. Keďže celý deň nemám čo robiť starám sa len o svoju izbu. Za ušetrené peniaze sa mi raz podarilo kúpiť vedro farby na stenu. Z dielne za domom som potiahla štetec a valček a potajomky som si svoju izbu prefarbila na slabofialovú. Robert to do teraz nezistil. Nechodí do mojej izby. Som mu ukradnutá, ale čo sa týka toho, či môžem chodiť vonku, do toho sa stále zastarie.
Z chodby som začula buchot. Otvorila som dvere a pri vchodových dverách stál Robert. Už nevyzeral triezvo. Dokonca sa dneska vrátil ešte v horšom stave, ako inokedy.
„Čau... malá...“ zamrmlal a začal si vyzúvať topánky. Ledva sa zohol dole a keď sa už dotkol topánky zvalil sa na zem. Pri tom nadával jednu nadávku za druhou.
Radšej som vliezla opäť do izby a zabuchla dvere. Nechápem to.... Robí pracovníka na stavbe a stále príde domov opitý. To mu akože v práci tolerujú? Očividne áno.
Takže trošku kratšia časť... Ale nevadí.... Budúca bude dlhšia... A samozrejme, budem rada za každý jeden vote.. :3 :) :) ;)
BINABASA MO ANG
Oklamaná životom
RomanceCharlotta je šestnásť ročné dievča. Je taká ako iné dievčatá v jej veku, no zažila si toho už veľa. Pod jednou strechou ju s jej nevlastným otcom a bratom, však každý deň čaká utrpenie. Zvládne Charlotta vydieranie jej nevlastným otcom, alebo vysmi...
