Skaterka

PART 2

Skaterské davy sa pomaly riedili, skatovali domov a zo starej budovy vychádzal už len Basto, Micky a Celzia. Stála som pred budovou a čakala kým ma oslovia. Odrazu som počula rapčanie skatu na sivých dlaždičkách. Obrátila som sa a uvidela Serga, ktorý si ako vždy niečo zabudol. ,,No čo Serg? Opäť si si niečo zabudol?" prihovoril sa Basto. Serg stál za mnou a Bastián predo mnou. Cítila som sa ako telegón, cez ktorý sa rozprávajú. Preto som zdvihla skate a utekala k Micky a Celzii. ,,Dnes vám to šlo super." povedala som. ,,Tie nové triky sú skvelé. Rýchlo sa ich naučíš aj ty Sabi." odvetila Celzia s nádychom pýchy. ,,Jasné." vzdychla som si. Mne totiž tie nové triky sa ešte nedostali pod nohy. Stále som padala a všímala som si iba smiech Lea Fertelsta. Leo je jednička v skatovaní. A preto sa nevyhne smiechu pri padaní skateriek a mladších skaterov. ,,Ale aj tak ti to šlo fajn." pochválila ma Micky a uškerila sa na Celziu. ,,Nevyšli by sme si von?" navrhla po chvíli Celzia. ,,Fajn." pritakala som. ,,O piatej pred tvojim domom." povedala som a hodila skateboard na zem, položila naň nohu a zakývala Micky a Celzie. ,,Platí!" zakričali zborovo za mnou. Potom si venovali pár úškrnou a ja som v zábere ešte zahľadela Serga s Bastom ako sa rozprávajú pred klubovňou.

,,Ahojte!" odomkla som byt a uvidela som mamu so sestrou Bellou. Práve vkladali topánky do botníka. Odzravili sa mi. ,,Zase si si neupratala topánky!" nezabudla hundrať mama. ,,Okay, dnes si ich upracem aj pretriedim. Ale prv by som chcela ísť von. Môžem?" spýtala som sa a pohľad venovala Belle, ktorá si skúšala svoje jediné topánky na podpadku. ,,Ešte sú mi dobré." povedala a zasmiala sa. ,,Kupovala som ich pekne dávno." rozprávala sa sama so sebou, teda aspoň mne to tak pripadalo. ,,Mohli by sme si zájsť do mesta, potrebujem nové sako a tebe kúpim topánky." povedala mama. ,,A ty Sabi? Chceš ísť s nami?" obrátila sa ku mne. ,,Dobre, dobre, ale neskôr. Tak čo môžem ísť von?" zopakovala som otázku. Mama prikývla a ja som sa vytratila z úzkej chodby do kuchyne. Urobila som si chladený drink a vošla do mojej izby. Chvíľu som ležala na posteli a popíjala drink. Po chvíli som si zapla mobil a prezerala novinky na sociálnych sietiach a odpisovala na správy kamarátkam.

Celzia- Micky nepríde..dúfam, že prídeš aspoň ty!

Ja- Ja prídem:) a prečo Micky nemôže?

Chvíľu Celzia neodpisovala a ja som tak ďalej kontrolovala nástenku na socialnej sieti. Po chvíli mi opäť blikol telefón a ja som sa pozrela na správu od Celzie.

Celzia- Micky ide na oslavu Oliverovi:). Ale snáď si to užijeme aspoň my!:3

Oh, Micky sa dostala na Oliverovu oslavu. pomyslela som si. Oliver je najkrajší a najbohatší chlapec z triedy. Šalia po ňom baby aj z vyšších ročníkoch.

Ja- Aha, no, tak tá sa má:)..tak o piatej pred tvojim domom.

Vypla som mobil. Ešte chvíľu som len tak leňošila v posteli a dívala sa na biely strop. Po chvíli som započula klopkanie na dvere. ,,Áno?" spýtala som sa a riadne sa usadila na posteľ. Trochu som to tušila, vošla moja staršia sestra. ,,Môžem?" spýtala sa a napravila si gumičku na dlhom ryšavom cope. Kývla som hlavu na znak súhlasu a sestra zatvorila dvere. ,,Čo potrebuješ, Bella?" spýtala som sa a postavila som sa. Urobila som krok a ocitla som sa pred zrkadlom, do ktorého som sa pozrela. ,,Chystám sa von, ako vieš." zahundrala som. Od zrkadla som sa pohla k šatníku. Otvorila ho a opäť sa pozrela na sestru: ,,Budeš tu stáť a pozerať sa, alebo mi to vyklopíš?" zasyčala som. ,,No," nevedela ako začať. ,,No?" zopakovala som. ,,Potrebujem od teba malilinkú službičku." vyšlo z nej napokon. Poškrabala si nos a opäť mi venovala pohľad. ,,Ja čakám." otočila som sa a preberala veci v šatníku. Nakoniec som si vytiahla čierne úzke jeansy a fialovo-tyrkisovú károvanú košeľu. ,,Potrebujem od teba" začala Bella. ,,To si už povedala!" odvrkla som. Bella si očami prezrela košeľu pohodenú na posteli a spustila: ,,okay, okay. Pôjdem rovno k veci. Dnes večer potrebujem vypadnúť..." vyhrklo z nej. ,,A čo ja s tým?" zaujímalo ma. ,,Nechápeš? Po-ta-jom-ky." slabikovala Bella. Prezerala som si ďalšie veci v šatníku a potom som sa otočila. ,,A ty chceš aby som ti s tým pomohla, chápem. Čo za to?" opýtala som sa narovinu. S mojou sestrou sa vždy bavím narovinu a drsne, nech vie, že rozkazujem tu aj ja. Na drevenom vešiaku visela moja nová čierna kožená bunda. Vytiahla som ju a prirovnala si ju k telu. Pohľad som zaborila do zrkadla, a v odraze som uvidela drsnú Sabinu. Žiadne letné šatičky, šortky, jemné tielka, ale koženú bundu vybíjanú na pleciach a roztrhané čierne jeansy. ,,Môže byť?" obrátila som sa napokon k Belle. Tá prikývla a ja som vedela, že vyzerám skvelo. Bella chvíľu rozmýšľala a ja som sa na ňu pozerala. Čakala som, že odpovie na otázku a vypadne. ,,Potrebujem sa prezliecť!" povedala som ostro ale Bella nereagovala. Očami sa pozerala iba na posteľ, ale ani šošovkou nepohla. Preto som si natiahla čierne jeansy a na košeli si vyhrnula rukávy. ,,Tak?" spýtala som sa napokon. ,,Dnes nie si veľmi zhoverčivá, čo ti je?" spýtala som sa a prisadla si k nej. Čakala som, že začne klábosiť o všetkom, že sa mi zdôverí, ale...Ale ona nič. Postavila sa, zamierila k dverám a povedala: ,,Dám ti peniaze." Zabuchla dverami. ,,Okay!" zakričala som za ňou. Vôbec som nerozumela v čom jej mám konkrétne pomôcť, čo mám urobiť, ale bolo mi to v podstate jedno. Pritiahla som si k sebe béžovú kabelu a nahádzala do nej veci. Vlasy som si stiahla gumičkou a na pravú ruku si zavesila koženku.

,,Mami!" zakričala som na mamu sediacu v kuchyni nad novým receptom. ,,Tak ja teda idem." povedala som a otvorila dvere do obývačky. ,,Bella s čím ti mám vlastne pomôcť?" zašuškala som aby to mama nepočula. Bella sedela na krémovej pohovke a sledovala seriál, ale keď začula môj hlas televízor vypla a pozvala ma dnu. Prisadla som si k nej. Tvárila sa tajomne, ale zároveň aj veľmi ustrašene. ,,Mám rande a zároveň ma ten dotyčný pozval na týždeň niekde, kde ťa nemusí zaujímať." vyhrklo z nej. Vyvalila som na ňu prekvapené oči a ona zasyčala:,,Mám už predsa šestnásť." ,,Okay, okay, veď ja nič." odvetila som. Pozerala som sa do Bellyných očí a ona sa pozerala do mojich. ,,Chcem aby sme pred mamou zahrali divadielko." tajomne sa zahľadela na dvere do kuchyne. ,,Evelin je naša spoločná známa, ktorú poznáme z detstva." povedala. ,,Odsťahovala sa pred vyše piatimi rokmi a už nikdy sa nevrátila sem do Ameriky." pokračovala. ,,Áno?" spýtala som sa. Bella mi vyrozprávala celý plán. Mala celkom dobrý nápad. ,,A ty chceš odísť až na týždeň?" spýtala som sa. Odpovedala kývnutím hlavy. Všetko sme mali do bodky premyslené a Bella neskrývala nadšenie z prešpekulovaného plánu.

,,Celzi ahoj!" zakričala som na Celziu, ktorá stála vedľa rozkvitnutého stromu pred jej domom. ,,Ahoj, už ťa tu čakám pekne dlho. Vieš koľko je hodín?" vyzerala dosť nahnevane. ,,Áno viem." pozrela som sa na mobil- 17:12. ,,Ale ani ty nie si celkom presný typ." povedala som. ,,Na čo narážaš?" spýtala sa. Ústa mala v čiarke a líca mierne červené. ,,Nechajme to tak." zasmiala som sa. Pohli sme sa z miesta a mierili sme smerom k námestiu. ,,Ideme shoppingovať?" spýtala sa Celzia, keď sme stáli na prechode pri križovatke. ,,Môžme." povedala som a začala som debatovať o Mickinom programe. ,,Niekto nám tu závidí." zasmiala sa Celzia. ,,Nie!" zasyčala som rýchlo. ,,Určite nie." ukludnila som sa. Vošli sme do nákupného centra Moly Ball a rozhodli sme sa pre prvý obchod pri vchode. V tomto prvom obchode nás nič nezaujalo, tak sme sa pomaly vytratili do ďalšieho a ďalšieho. O pol siedmej mi zazvonil mobil. Práve sme sedeli na lavičke a jedli teplú pizzu. Piskľavá zvučka telefónu mi prerušila vychutnávanie pizze a jej vône. Kúsok pizze som položila na plastový tanier na kolenách a zodvihla ho: ,,Áno?" spýtala som sa. Celzia sa na mňa celý čas pozerala. Keď som zložila, Celzia sa spýtala: ,,Musíš ísť domou?" poutierala si zároveň ruky do servítky a tanier vyhodila do smätného koša. Kývla som hlavou. ,,Ešte mám chvíľu. Len mi volala ségra." odvetila som. Tašky s novým oblečením sme vzali do ruky a pobrali sme sa ešte do posledného obchodu. Tam som si vybrala krémovú šiltovku s potlačou a kvetinový crop top. Celzia si ešte prezerala predavačkou ponúkané ruksaky, ale nakoniec všetky nechala tam.

,,Tak som doma!" zakričala som, hneď po tom ako som vošla do domu. Nik sa neozýval. ,,Je tu niekto?" spýtala som sa nahlas a vošla do obývačky, kde sa búrlivo bozkávala moja sestra s tým novým frajerom. ,,Ehm, ehm." zakašlala som nahlas. Odtrhli sa od seba a Bella si napravila tričko, ktoré mala vyhrnuté pod pupkom. ,,Už sme ťa čakali." povedala po chvíli Bella. ,,To vidím." rozhliadla som sa po miestnosti. ,,Ja som Eduard." podal mi ruku blonďavý chlapec s úsmevom na perách. Mal hnedé oči a na lícach jamky- aspoň to bolo prvé čo ma upútalo. ,,Teší ma." povedala som túto formálnu vetu. ,,Čiže mi teraz vypadneme a ja sa vrátim o ôsmej." povedala Bella a chytila Eda za ruku. ,,Poď láska." usmiala sa naňho. Buchli dverami a ja som si zapla televízor.