Skaterka

PART 3

Na začiatok by som sa vám chcela poďakovať za 400+ prečítaní a za pozitívnu reakciu na tento príbeh, ktorú som úprimne vôôôbec nečakala. Chcela by som vás dopredu poprosiť, že či by ste po prečítaní tejto story nezanechali dolu komentík s rôznymi reakciami na túto časť. Veľmi poteší objektívna kritika aj pochvala:)

Čítala som romantickú knihu, bola som zababušená v deke a v tom sa ozval mierny klepot na dvere a potom hlasný zvonček. Mierila som k dverám. ,,Kto je?" odvrkla som spoza dverí. ,,Veď ja." ozval sa sestrin hlas. Otvorila som jej a opäť som sa pustila do čítania knihy. Bella vošla do kuchyne a spravila si limonádu. ,,Kde sú naši?" spýtala sa po chvíli. ,,Išli na ples." odpovedala som pokojne. ,,Zas dobročinná akcia?" neskrývala smiech Bella. ,,Zas." pritákala som. Naši rodičia chodia veľmi radi na dobročinné plesy. Radi pomáhajú chudobnejším a najmä radi spoznávajú nových ľudí. Ráno si potom vždy vyvolávajú a pozývajú sa na spoločné večere, ktoré my s Bellou musíme taktiež absolvovať. ,,Už sa teším koho ulovia dnes." opäť sa usmiala Bella. ,,Že ulovia." ,,Pamätáš si na toho chlapíka s tou ženuškou z minulého roka?" zaklapla som knihu a pozrela na Bellu. Bella sa postavila a napodobňovala pani Ugerovú. ,,Losos, ach ja ale milujem losos. Losos je veľmi delikatesné jedlo, však Frank?" otočila hlavu k vysokej lampe. Začali sme sa obe smiať. ,,Uhm" napodobnila Frankov hlas. ,,ja taktiež milujem lososa. Keď ho jem cítim sa ako labuď vo vode, ako vo svojom živli. Niekedy sa divím, že..." a v tom zapískala práčka. ,,Bože, prečo v tom najlepšom?" zagánila som a vstala z gauča. Sestra si opäť sadla do kresla a obzrela si moju knižku, kým som ja vypínala práčku. ,,Čo to čítaš?" zakričala Bella. ,,Románik so slúžkou." oznámila som. Opäť som sa vrátila do obývačky. ,,O čom to je?" bola celá vzrušená a čakala kým jej vyrozprávam dej. ,,Že bol raz jeden bohatý muž, ktorý mal syna asi v tvojom veku, mimochodom." pozrela som sa na Bellu lepšie. ,,Nevedel si nájsť dievča, pretože on túžil po obyčajnom dievčati, ktoré ho nebude chcieť kvoli peniazom." ,,To chápem." skočila mi do toho Bella. ,,Môžem pokračovať?" zachmúrila som sa. Neznášam keď mi do môjho rozprávania niekto skáče. Bella kývla hlavou a nohy si vyložila na stôl. Zachmúrila som sa ešte viac, ale Bella si to nevšimla. ,,A tak veľmi smúti, pretože nenašiel tú pravú...keď v tom ho príde utešiť jeho slúžka a tak sa to pomaly vyvíjalo až do štádia priateľstva. Slúžka k nemu chodievala čoraz viac a aj keď medzi nimi bol dvanásť ročný rozdiel sa spolu..." ,,Áno, viem si to predstaviť." stopla ma Bella. Nenápadne sa Bella zasmiala a potom prehodila tému: ,,Takže, dnes určite nebudem doma. Fotrovci po dlhej dobe nie sú večer doma, tak prečo to nevyužiť?" Mykla som plecami. ,,Okay." povedala som a opäť sa začítala do viet v knihe. ,,Ale zajtra" nastavila taký tón hlasu, že ma to zaujalo a musela som sa opäť pozrieť na Bellu. Skrýžila som ruky na prsiach a ďalej ju počúvala. ,,Ale zajtra musíme klamať." oznámila. ,,Vieš, že s tým veľmi nesúhlasím?" zagánila som na ňu. ,,No čo? Potom pôjdeš na spoveď." uspokojila ma. ,,Ha-ha-ha." ironicky som sa zasmiala. Len kvôli jej frajerovi mám klamať rodičom? Niežeby mi to nebolo cudzie, ale... ,,Tak dobre, pomôžem ti." pristala som. ,,Aký je plán?" stíšila som svoj hlas a oči zúžila do "čiarok". V miestnosti bolo čoraz dusnejšie. Bella preto otvorila okno a opäť sa posadila na hnedé kožené kreslo. ,,Zajtra ti zazvoní mobil- dáš si budík s piesňou, ktorú máš keď ti voláme." oznámila mi prvý krok. ,,Samozrejme, mobil ti musí zazvoniť vtedy, keď bude celá rodina po kope." dodala a dvihla obočie na znak toho, že si na to mám dať bacha. ,,A prečo jednoducho mobil nemôže zazvoniť tebe?" odvrkla som. ,,Jednoducho preto, lebo ty si s ňou bola najlepšia kamaratka a nie ja!" ,,Tak okey. Budem to teda hrať ja." uspokojila som ju. A možno aj preto, lebo moje herecké schopnosti nie sú na bode mrazu ako jej. pomyslela som si. ,,A..." začala Bella ale ja som jej do toho skočila: ,,A potom sa budem s mobilom rozprávať asi päť minút, však?" Bella prikývla a potom sme sa začali rozprávať o Eduardovi. ,,To vážne? To on ti kúpil tie náušnice?" rozžiarili sa mi zreničky. ,,Áno." Bella kývla hlavou a na jej tvári som si všimla zamilovaný pohľad. ,,Ako ste sa vlastne spoznali?" chcela som sa o Edovi rozprávať naďalej. Možno preto, lebo ja som nikdy takéto veci neprežívala. ,,Štrnásteho februára som bola v supermarkete a kupovala si čokoládový hriech." tvárila sa ešte viac zamilovane a zároveň tajomne. ,,A zrazu ma niekto potiahol za bundu. Otočila som sa a zahľadela som malého chlapčeka s orieškovými očami a ryšavými vlasmi. Bol veľmi zlatý a tak som sa spýtala, že čo si prosí. On mi na to odpovedal otázkou, že či som sama. Ja som sa zasmiala a spýtala sa ho ďalšiu otázku." Bella sa pozrela na mobil, pretože jej niekto napísal SMS-ku. ,,Aha, to je on." očervenela. ,,Čo ti píše?" zvedavo som sa spýtala. ,,Hádam ti nebudem čítať naše SMS-ky!" rozčúlila sa. Bella mu odpísala a napravila si vlasy. ,,No a potom som sa toho krpca spýtala, že prečo sa pýta, či...a zrazu tam stál. Hnedovlasý chlapec s krásnymi hlbokými očami. Bol coolovo nastylovaný a neskutočne...ah on je mja láska." v jej očiach sa objavili srdiečka.,,Krpec ma opäť potiahol za bundu a potom sa spýtal, či sa mi páči. Začala som koktať a ten chalan sa mi ospravedlnil za brata. Odišiel preč a ja som tam zostala stáť s podlomenými nohami." vstala a odišla niekam. ,,A ako ste sa opäť stretli?" obrátila som za ňou hlavu a zakričala. ,,Bola to láska na prvý pohľad, keby sme sa nestretli...my by sme sa aj tak stretli." tvrdila Bella.