𝐂𝐚𝐤𝐞 𝐭𝐞𝐚 ||𝐧𝐢𝐞𝐜̌𝐨 𝐚𝐤𝐨 𝐈𝐧𝐟𝐨𝐤𝐧𝐢𝐡𝐚||

Trápny príbeh 1

Podľa skutočnej udalosti.

Každému sa raz stalo niečo trápne. Aj Natálke. (Už tu nikdy nepoužijem svoje meno.) A keďže sa jej dnes (polovicu dňa) veľmi darilo... Väčšinou sa nikdy na hodinách nehlási a nejde k tabuli, no dnes to urobila... dobrovoľne... a nestrapnila sa tým, že napísala niečo zle. Väčšinou tak tiež skoro skolabuje po 1 a pol minútach behu, no dnes! Dnes behala 3 minúti v kuse a neskolabovala. (Až na to, že ju teraz bolí trochu hrdlo. Ale, ehmehm, pššššššt.) No ale potom to išlo z kopca. Bola z telesnej unavená (pretože v triede majú dvojhodinovú telesnú) a išla Angličtina. Kreslila si, a učiteľka ju pristihla. Potom nevedela jedno slovíčko, a na Biológií ju učiteľka vyvolala (ale ona sa nehlásila, *sad story*) a keďže je slepá a potrebuje nové okuliare a nevedela odpoveď a učiteľka jej povedala nech sa pozrie na tabuľu, musela sa cez okuliare pozerať ako debil... ALE! TO! NIEJE! VŠETKO! Bola bezdôvodne nahnevaná na všetkých okolo. Myslela si, že ju jej kamarátky ignorujú, a keďže ona nenávidí, keď ju ľudia ignorujú, tak mala chuť buď na niekoho nakričať, vyhodiť pero z okna (ja som to chcela urobiť, ale nemohla som), alebo to pero zlomiť. Potom bol obed. Nič zaujímavé, ale potom sa stalo ešte niečo horšie... A tu začína tento trápny príbeh.

Kedysi dávno, pred hodinou, sa stalo Natálke (fakt ste si mysleli, že tu už nepoužijem svoje meno?) niečo trápne. Zaplietla sa do rozhovoru kamarátok (to som nemala robiť). Hovorili o tom, že pôjdu do obchodu. Keďže Natálka je blbá, a blízko školy sú dva obchody, myslela si, že pôjdu do obchodu, ktorý je bližšie k nej domov. ALE. Dve jej kamarátky išli do toho obchodu, a ona sa rozhodla, že pôjde potom so svojou treťou kamarátkou. Netušila, že chcela ísť do obchodu s jej (Natálkinou) úhla-ugh... neobľúbenou spolužiačkou a do toho obchodu, ktorý je ďalej od jej (Natálkiného) domu. Keď sa to dozvedela, trochu porozmýšlala nad tým, či stojí za to, ísť do toho obchodu aj s jej neobľúbenou spolužiačkou. Keďže ju tak nenáv- nemá rada, tak sa rozhodla, že s nimi radšej pôjde. Pretože jej neobľúbená spolužiačka sa rozpráva iba s jej treťou kamarátkou. (Už ma to štve, budeme jej hovoriť K1) A keďže sa Natálke nepáči, že jej neobľúbená spolužiačka má kamarátku, K1 si od nej kvôli jej neobľúbenej spolužiačke odsadla a je strašne, ale že strašne sobecká (Natálka), chcela, aby sa potom nemohli v tú chvíľu rozprávať. A to preto, lebo Natálka je blbá a zlá. (*v hlave sa mi prehráva presnička Boss bitch* 😂😎)

Ale aj napriek tomu, že potom prišla jej neobľúbená spolužiačka, Natálku tam nechali (*sad story*), a potom sa cítila trápne a chcela ísť domov, aj tak to nekončí... (Bohužiaľ.)

K1 na Natálku mávala, a ona si myslela, že ju volá k sebe. Mýlila sa... V skutočnosti na ňu mávala na znak Ahoj. Takže Natálka šprintom ku K1. K1 a jej neobľúbená spolužiačka na Natálku pozerali ako na debila. (Ktorým je.) K1 jej vysvetlila že jej iba mávala na znak Ahoj, a Natálka sa cítila trápne. A keďže postavy v romantických príbehoch vždy povedia bez rozmýšľania že chcú ísť na rande, Natálka povedala tiež prvé čo jej napadlo. „Zajtra pôjdeme na zmrzlinu." (Prosím, nehľadajte v tom nič romantické, nechcem ísť s K1 na rande.) Presne toto Natálka povedala. (Hahahaha *nervózny smiech*, nevymýšľam si. To som skutočne povedala.) K1 na Natálku pozerala ešte ako na večšieho debila. Potom jej povedala: „Dobre, ale neviem či mám čas..." Bohužiaľ potom povedala, že v pohode, a že môžu zajtra ísť. Potom išli každý svojou cestou. Natálka domou a K1 s jej neobľúbenou spolužiačkou do obchodu.

A z toho plynie ponaučenie, že nikdy, ale že nikdy, nechoďte do obchodu s niekým, bez toho, aby vás pozval. A rozhodne nechodte do obchodu s kamarátkou, keď s ňou bude jej ďalšia kamarátka, s ktorou sa nerozprávate (alebo ju neznášate).