Keď som vybehla, doslovne vybehla hore schodmi počula som hlasy s Matthewovej kancelárie nebol tam len Liam bol tam ešte jeden chlapčenský hlas, nebol to vôbec mužský hlas ale chlapčenský, neviem znelo mi to niak na 19 možno 20 okey viem že to už není malý chlapec je to už muž ale pre mňa je to chlapec.
Zrazu som počula ako sa lúčia ale zrazu Matthew povedal niečo čo ma zarazilo "bud na ňu milý vieš že to nemala ľahké" počkať čo nechápem ale nejdem to riešiť "to si myslíš iba ty" "kto si?" "tvoje podvedomie mudrlant" "okey je to divné ale buď ticho" "mala by si ísť" "prečo?" "lebo tá už vidia" "počkať čo si to povedal?!?" "Sabrina si v pohode?" spýtal sa ma Matthew "áno som, len som sa zamyslela" nervózne som sa usmiala Liam sa len zasmial a ja som po ňom hodila vražedný pohľad "ehm ináč toto je Nicolas Salvator" spoza Liama vyšiel čierno vlasý chalan s modrími očami bol celkom pekný "emm a toto je moja dcéra Samanta ale voláme ju Sabrina" toho chalan som už niekde videla ale kde kurva spomeň si kde si ho videla agrh "no nič tak ja idem majte sa" pozdravila som ich a išla do izby zobrala som si:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
V kuchyni som si zobrala fľašku s vodou a rozhodla som sa ísť hľadať tú prekliatú miestnosť menom telocvičňa.
Ako mi to Liam popísal tak som aj išla alebo teda snažila som sa tak ísť, prišla som do garáže a teraz hľadať tie prekliate dvere okey mám ich Biele dvere na konci garáže. Počkať prečo tomu hovorím garáž to není garáž to je miestnosť preplnená autami a motorkami no nič pokračujeme. Keď som už už chcela ísť rozbehnúť tam k tým dverám do cesty mi vošlo auto to si robíš srandu, bola tam ten chalan jak sa volal, niečo na N Noah nie nie nie, Ni...Ni...Nicolas áno Nicolas on sa len na mňa pozrel a viete čo spravil ten idot on zatrúbil, áno on na mňa zatrúbil len som mu ukázala prostredník a pokračovala som ku telocvični, bola mega veľká, dokonca mala oddelenú miestnosť na strelnicu.
Ako som sa tam tak rozplývala nad telocvičňou za mnou sa ozvalo "zdravím kráska" pane bože môžem ho zabiť, tam v kancelárií nevyzeral tak slizky a otravne "čau?" "ideš trénovať" no nie idem sa hrať, pane bože aj tak by nikomu nechýbal alebo hej? "no nehovor vážne?" len sa uchechtol a pokračoval ďalej ku ringu "ideš?" "počkať TÝ si ma akože vyzval na súboj?" povedala som arogantne a trochu zo smiechom "prečo nie však ťa rád porazím" "vieš kto ja som?" "adoptované arogantné ufňukané decko, ktoré nemá rodinu" okey trochu ma to zarazilo ale hovorí z polovice pravdu "si sprostá? Nehovorí pravdu" "jej nazdar ty si mi tu tak chýbal mala by som ti dať meno že?" "Asi hej" "čo už sa bojíš?!"povedal to zo smiechom a výzvou v hlase, arogantný namyslený imbecil "teba ani trochu" vošla som do ringu.
"keď ideš bojovať musíš sa pozerať do očí" jak to do povedal už ležal na zemi, ha debil.
*Nicolasov pohľad*
Okey Matthew nehovoril že vie bojovať, musím sa ho na to ešte spýtať, "nepotrebuješ pomôcť?" podávala mi ruku a pritom sa smiala, len som sa usmial a jej ruku prial.
Áno možno si hovoríte či sa mi páči, není na zahodenie ale už je rezervovaná pre môjho brata Christiana Salvatora, bohužiaľ? Asi ja neviem.
*Sabrinin pohľad*
Bol zamyslený nenávidím keď sú chalani zamyslený som nervózna a neviem čo si o mne myslia alebo čo im ide v hlave baby sú mi jedno nezaujímajú ma ako inak že.
"a inák máš nejakých surodencov?" "hej brata" uchechtol sa "aha a ako sa volá?" "Christian Alexander Thomas Salvator" "stačilo Christian" zasmiali sme sa.
Boli sme tam ešte takú dobrú dlhú dobu, keď sa zrazu otvorili dvere, naše pohľady hneď padli tam, bol v nich Liam "mal som vás ísť skontrolovať či není niekto z vás mŕtvy, hodil na mňa pohľad a ja som sa len zasmiala, Nic sa na nás len nechápavo pozeral," som jediný čo nechápe" pozeral na nás nechápavým pohľadom, my s Liamom sme sa začali ešte viac smiať.
"hej si kamoško" "tak dikyyy" zasmial sa už aj on "a ináč Sabrina?" "čo chceš otrava?" povedala som z nechuťou "za prvé o šiestej je večera..." "počkať čo o šiestej?!? Tak skoro?!?" "nenechala si ma dohovoriť je o šiestej pretože dneska služobníctvo končí skôr kôli zajtrajšiemi večierku tak to tu musia nachystať. A za druhé nevolaj ma otrava krpec" len som naňho zazrela a odišla.
Chcela som ísť do kuchyne pre vodu, no zastavil ma Matthew, "za päť minút u mňa v pracovni" "dobre" on iba prikývol a išiel tam, ja som sa zatiaľ napila a rozhodla sa ísť za ním.
"no som tu čo si potreboval?" spýtala som sa keď v tom do miestnosti stúpil môj brat, hej viem že som tu pomaly ani nie dva dni ale beriem ho tak beriem ich všetkých ako moju rodinu.
"aaaa pozrime sa kto sa uráčil prísť" zasmiala som sa no Matthew tak nevyzeral "prepáč otec, bol som hladný" len sa pošúchal na zátylku a dal nevinný pohľad. Matthew to radšej už neriešil a pustil sa do práce.
"takže ide o zradu našeho najvernejšieho spojenca..." moc som ho nepočúvala vedela som čo nasleduje, musíme ho vydierať psychicky zdeptat a vytiahnuť prečo nás zradil, bla bla bla klasika.
Aj keď Matthewov plán a bol iný nebol o tom, my sme ho mali znova priviesť na našu stranu?!? To nemá zmysel, aj keď je to mafián vždy má záložný plán.
Momentálne z mojich myšlienok mi vychádza že ho chce zabiť on, není to zlý nápad no stále mi v tom niečo nesedí. Potom to zistím, "Samanta ty pôjdeš z prava jasné?" "áno" "dobre toto by sme mali hotové uvidíme sa večer" iba sme kývli hlavou na súhlas a odišli.
"Hej počuj" "hm" "kedy sa máme stretnúť?" "pred ôsmov, prejdeme si ešte raz celý plán a pôjde sa."
Ahojte lásky! Viem časť tu dlho nebola ospravedlňujem sa máme toho veľa v škole a tak, no k tomu som bola chorá a tak no nič časť je na svete a verím že sa z radosťou pustíte do čítania. Plus ešte k tomu všetkému ma to nejak prestalo baviť a nemala som vôbec chuť na písanie. No to je asi všetko a pardon za chyby.
