Grace And Isaac Horan

5

Grace

23.7.2039

,,Oci? Nespravíme si taký deň ako si nám robieval keď si mal ísť na Tour a chcel si s nami stráviť čas? Iba ja a ty." Povedala som a na tvári sa mi objavil úsmev keď som videla že sa tatkovi rozžiarili oči.

,,Za hodinu  v predsieni, a zober si viac vecí pojdeme kempovať." Povedal a ja som sa s úsmevom rozbehla do izby, mohol ísť s nami aj Isaac a mama ale sú v LA lebo Isaac tam ide študovať vysokú a má tam niake pohovory.

Po troch hodinách sme už boli v kempe a mali sme už aj všetko rozložené a sedeli sme pri ohníku a rozprávali sme sa ,,Čo ta a Freddie?" Spýtal sa oco a ja som len mykla ramenami.

,,Naposledy mi volal asi týždeň dozadu, odvtedy mi poslal asi päť sprav to je všetko." Povedala som s povzdychom nechcela som sa o tom baviť, preto som chcela mat aj tento deň. ,,Zlato netráp sa, viem že ste spolu skoro rok ale ja keď som bol s tvojou mamkou takto dlho tak som prišiel domov a už ta mala v bruchu." Povedal s jemno sa zasmial.

,,Nebavme sa o ňom prosím ta." Povedala som a oco iba prikyvol ,,Som strašne hrdá na Isaaca." Povedala som a oprela som si hlavu o Ocove rameno ,,Aj ja som na neho hrdý a aj na teba zlato,Vieš spievať dokonca aj hrať ale budeš aj budúca doktorka." Povedal a svoju ruku si položil na moje ramena a ja som sa iba usmiala.

,,Nikdy som si ani nepomyslel že sa ožením za niekoho ako tvoja mama, bez urážky je to najlepšia žena na svete ale vždy som si myslel že skončím s niekym koho ja budem milovať ale oni má budú chcieť len za peniaze ale tvoja mama bola a aj je iná." Povedal s pohľadom do diaľky a zo zamilovaným úsmevom ako som už hovorila fandím im a som za nič rada.

~~~~

,,Čo myslíte tým že je to vážne?" Spýtal sa otec doktora hneď ako zatvoril dvere do jeho ambulancií a objal má okolo pasu lebo som plakala,,Pán Horan, Je mi to veľmi ľúto ale Pri prehliadke vašej dcéry sme zistili že je na konci prvého štádia leukémie, keďže sme to zistili teraz  bude sa to dať liečiť len treba nájsť správneho darcu kostnej drene." Povedal doktor a stlačil si koreň nosu ,,Vy a Vaša manželka pôjdete na testy, poprípade aj Isaac ale ten ak sa nemýlim je v škole ktorá je v Amerike a nemali by sme ho naháňať." Povedal a otec len prikyvol.

,,Zajtra o tretej poobede sem prídete a porozprávame sa o tom aj s vašou pani manželkou vy ju zatiaľ oboznámte s hlavnými faktami, Grace treba pripraviť aj školu na to že nebudeš pár mesiacov v škole keďže by si mala zostať v nemocnici alebo doma v klude." Povedal a ja som iba prikývla.

,,Dovidenia Pán doktor." Povedala som a vyšla som s otcom z ambulancie nikto z nás nepovedal ani slovo, obom nám tiekli slzy po lícach.

Potichu sme prišli domov kde som sa v predsieni vyzula a utiekla som hore po schodoch, mohla som počuť ako si oco povzdychol ale neriešila som to zamkla som sa v izbe a vytočila som Isaacove číslo v Amerike je asi šesť hodín ráno to znamená že Isaac by už mal byt hore.

,,Ano?" Spýtal sa a odo mna vyšiel iba vzlyk ,,Iss......" povedala som a s hlbokým nádychom som začala rozprávať.

,,Idem domov." Povedal roztrasené Iss po niakej chvíli ticha ,,Nie zostaň tam prosím neboj sa mi ro tu zvládneme." Povedala som a utrela som si slzy ,,Vie o tom Freds?" Spýtal sa ,,Nie len ty mama a otec, nechcem aby sa trápil tak či onak sa teraz moc nebavíme." Povedala som cestou do kúpeľne aby som sa odlíčila

,,Mala by si mu to povedať, Jay zomrela na tuto rakovinu mala by si to ísť povedať aj krstným." Povedal a ja som si len povzdychla ,,Máš pravdu ale bojím sa ako bude reagovať Lou," povedala som a cez kúpeľnú som sa pozrela na ich dom kde sedeli na hojdačke na záhrade ,,Momentálne vyzerajú šťastne nechcem im to zraziť." Povedala som ale vedela som že im to musím povedať, bola som si s nimi veľmi blízka skoro tak ako mamka.

,,Poviem im to zajtra po testoch, mám taký pocit že sa im s tým zdôveria zajtra aj naši." Povedala som a s pozdravom som mu to zrušila

Iszo😺:
Povedz to dneska Freddiemu, nech je pripravený na všetko

Nedopisala som jemu ale Freddiemu

Me:
Hey, máš dneska čas? Potrebujem s tebou niečo prebrať...

Prince Charming😘:
O piatej v Hyde Parku

Bolo všetko čo mi napísal iba som si povzdychla a išla som si vymeniť oblečenie a pomaly som sa tam teda vydala keďže cesta od nás tam trvá pol hodinu a je 4:20.

,,Ahoj." Povedal a objal má ,,Ahoj." Opätovala som mu a sadla som si znova na lavičku ,,Pozri sa, nechcem aby si má ľutoval alebo niečo také ale predtým než ti to poviem chcem vedieť prečo si taký odťažitý." Povedala som a snažila som sa rozmrkat slzy on si iba povzdychol ,,Ani sam neviem už to-" ani nestihol dopovedat a prerušila som ho ,,Máš niekoho?" Spýtala som sa a on sa na mna iba zarazene pozrel ale zostal ticho.

,,Takže máš." Povedala som a on iba zakrútil hlavou ,,Nikoho nemám len keď som bol v klube tak som tam niekoho pobozkal to preto som taký odtažity lebo sa ti nemôžem ani pozrieť do očí." Povedal a mne stiekla prvá slza po tvary ,,Prečo?" Spýtala som sa a pozrela som sa mu do očí ,,Ja neviem bol som na mol nerozmýšľal som." ,,Ale to ta do riti tam neospravedlňuje!" Povedala som s trochu zdvihnutým hlasom a ďalšie slzy vyšli na povrch ,,Myslíš si že to neviem? Mesiac sa ti nedokážem pozrieť do oči a povedať ti to!" Povedal a v očiach sa mu zaleskly slzy.

,,Mám leukémiu." Povedala som po pár minútach ticha a pozrela som sa na moje ruky ,,Čo?" Spýtal sa s roztrasenym hlasom a ja som iba prikývla ,,Som na konci prveho štádia zajtra idu testovať našich za kostnú dreň." Povedala som potichu a zodvihla som sa z lavičky ,,Kam ideš?" Spýtal sa nechápavo a ja som len mykla ramenami ,,Domov, nikdy nevieš, možno mi nič nezaberie a ja nebudem mat dostatok času na to aby som bola s rodinou." Povedala som a začala som kráčať von z Hyde Parku a ignorovala som to že na mna Freddie kričal proste som išla a nestarala som sa.