Keď som prišla domov v obývačke sedeli moji rodičia a Harry s Louisom, bolo vidieť že všetci mali červené oči iba som si povzdychla a sama som si svoje slzy zotrela rukávom mikiny a sadla som si do závesného kresla.
,,Kde si bola?" Spýtal sa otec a pozrel sa na mna ,,Za Freddiem." Povedala som a snažila som sa udržať slzy ale Lou si toho očividne všimol.
,,Čo spravil?" Spýtal sa a ja som iba zakrútila hlavou ,,Nič, neboj sa." Povedala som a znova som si utrela slzy
,,Od Pondelka ideš na chemoterapie." Povedala mama a ja som len prikývla.
,,Viem, študujem medicínu, a viem aj to že mi musia strihať vlasy, a tiež viem aj to že budem pár mesiacov v nemocnici." Povedala som a ešte viac sa zachumlala do mikiny.
,,Si silná a zvládneš to počuješ má? Nevzdávaj sa prosím ťa nemôžem prísť o ďalšieho človeka." Povedal Louis a po lícach mu začali tiecť slzy, Harry sa ho snažil objať ale on sa mu bránil ,,Pýtal som sa niečo." Povedal a ja som iba prikývla ,,Budem silná, o ďalšieho človeka neprídeš." Povedala som a išla som ho objať, plakali sme si vzájomne do ramena pokial sa domom nerozoznel zvonček.
,,Grace?" Ozval sa mne moc známy hlas iba som zdvihla hlavu z Louiho hrude a pozrela som sa na neho ,,Môžme ísť do izby?" Spýtal sa a ja som nevedela čo robiť, keby poviem nie tak všetci budú vedieť že sa niečo stalo takže mi zostala iba jedna odpoved ,,Za chvíľu prídem." Povedala som a zachumlala som sa do Louisovho objatia.
,,Čo chceš?" Spýtala som sa hneď ako som prišla do izby, Freddie sa na mna pozrel s červenými očami ale ja som na tom nebola inak
,,Chcem byt s tebou, lebo sa bojím že ta čoskoro stratím a budem si to do konca života vyčítať že som s tebou nestrávil každú minutu, viem že som idiot za to že som niekoho pobozkal ale pre mna to nič neznamenalo, mal som v krvy niekoľko promile a nevedel som čo robím, keby som pri zmysloch tak to v živote neurobím, lebo ta Milujem Grace Emily Horan a nechcem ta stratiť keby som to spravil bol by som ešte väčší blbec ako som bol doteraz." Skončil svoj monológ a obom sa nám po tvárach valily slzy
,,Naozaj má miluješ?" Spýtala som sa po pár minútach a on len prikyvol.
,,Dávam ti poslednú šancu, keď to znova doserieš už další nedostaneš." Povedala som nakoniec a sadla som si k nemu na posteľ a svoju hlavu som si mu oprela o rameno.
,,Aj ja ta milujem." Zašeptala som on saiba usmial a pritiahol si má do bozku.
~~~
Už to je presne jedenásť mesiacov mojej liečby, všetko prebiehalo v poriadku ale v deviatom mesiaci liečby sa to začalo komplikovať a ja som už druhý mesiac v nemocnici pripútaná na posteli.
,,Ahoj." Povedal Harry s úsmevom a ja som mu ho len unavene opätovala, z kraja izby si zobral stoličku a sadol si pri moju posteľ.
,,Erm, nerád ti to hovorím ja ver mi to ale tvoji rodičia na to nemajú silu ale dneska ta prevezú do inej nemocnice kde by si mala dostať lepšiu starostlivosť do LA, ja a Louis ideme s tebou lebo tvoji rodičia tu musia zostať takže budeme spolu v LA ja, ty, Loui a Isaac." Povedal a ja som len prikývla.
,,Krstný, ja viem čo som Vám sľúbila ale neviem či to dám, mám ju iba niekoľko mesiacov a už nevladzem snažím sa a tak strašne moc ale už je toho veľa, citim sa neschopná, ja nechcem ísť ale viem že keď sa to nezlepší nezvíťazím." Povedala som s plačom a Harry iba zakrútil hlavou a pozrel sa na mna s červenými očami
,,Si silná tak sa nevzdávaj prosím." Povedal a jeho slzy sa začali spúštať po jeho lícach. A tak sme tam revali dokym má neprišli pripraviť na prevoz.
~~~
,,Ahoj Zlato." Povedal Freddie a sklonil sa aby mi mohol dať bozk na čelo ,,Ahoj." Povedala som a zatvorila som pri tom oči.
,,Tatko sa rozprával s doktorom a ten povedal že liečba začína zaberať síce veľmi pomaly ale začína." Povedal s iskramy v očiach a úsmevom na tvary.
,,Všetko bude dobré, keď liečba bude zaberať na toľko percent koľko má prevezú ta naspäť do Londýna a ty už nebudeš v nemocnici a budeš sa znova môcť venovať naplno škole, a ja ta môžem zobrať na to rande o ktorom tak dlho snívaš." Povedal s úsmevom a dal mi bozk na ruku.
,,Aaaa ešte mám pre teba niečo, posiela ti to Harry." Povedal a vybral nádhernú parochňu ,,Mala by byt taká aku si mala predtým než si ochorela len s tým rozdielom že je to iná farba ale dĺžka je taká istá." Dodal a podal mi ju
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
,,Ja neviem čo mám povedať, všetci sa tak strašne zaujímate te a chcete pre mna to najlepšie a ja sa Vám nemám ani ako odvďačiť." Povedala som zo slzami a chytila som do rúk parochňu.
,,Mne bude stačiť bozk." Povedal Freddie a s úsmevom prevrátil oči, iba som sa zasmiala a pobozkala som ho.
,,Nepríde ti divné že sme spolu skoro dva roky ešte sme to nerobili?" Spýtala som sa ho potichu lebo mi to prišlo strašne divne ,,Zlatko, mne to nechýba, najprv sa ty vyliečiš a potom si môžeš s takouto debilinou lámať hlavu." Povedal s úsmevom a palcom mi začal hladit po líci.
,,Nezaslužim si ta." Povedala som s povzdychom a zahľadela som sa mu do očí ,,Zaslúžiš si niečo lepšie, niekoho kto ti vie dať všetko, a to ja niesom lebo som pripútaná na lôžko za leukémiu." Povedala som a Freddie len záporne zakrútil hlavou.
,,Ja si nezasluzim teba, a takéto keci si vieš kam daj." Povedal a jemno sa zamračil.
,,Dobre dobre už som ticho len sa znova usmej." Povedala som a on má obdaril tým najkrajším úsmevom na svete a vtedy som zistila že keď sa medzi nami niečo stane budem sa z toho dostavať veľmi veľmi ťažko.
