Mala popraskané srdce,
možno páska zlepí ho,
no čo ak sa odlepí,
a ranené zanechá ho?
Plakala na dlážke,
zem jej chladila chodidlá,
slzy slané, oči červené,
chcela ostať sama.
Schúlená v sebe,
hlava na kolenách,
neverila viere,
že ostane nezranená.
Objatie či úsmev,
pamätala naňho,
zahátal ho hnev,
nemohla mať ho.
Trápil ju osud jej určený,
zrkadlo pravdy, v ňom videný.
ČTEŠ
Sad Soul (básne)
PoetryTáto knižka je niečo ako vyjadrenie mojich pocitov, možno to bude mať niekto rovnako, možno sa do toho niekto dokáže vcítiť. Píšem to už tri roky, takže niektoré básne možno nebudú dobré, ale vo mne veľa zanechali. Takže príjemné čítanie!
