Recenzie (Poradovník Plný)

Dvojčata - @ItzKikiMarvel

Dvere sa pomaly otvoria a tebe sa naskytne pohľad na rozľahlú miestnosť. Všade navôkol vládne tlmená tma a nepríjemná, mrazivá atmosféra, vďaka čomu na krátky moment zapochybuješ, či sa nachádzaš na správnom mieste.

Toto, že má byť kancelária?

Uprostred čírej temnoty sa nachádzal okrúhly stôl, okolo ktorého sídlili usadené štyri mladé dievčatá. Každá z nich upierala svoj pohľad práve na tvoju osobu, v ruke držala zväzky papierov a čakala, kým sa medzi ne usadíš.

Pomaly a neisto vykročíš vpred. Rázom zacítiš nepríjemný chlad a na tele ti naskočí husia koža. Atmosféra tohto miesta bola tajomná a temná – plná zatiaľ neodhalených tajomstiev... Presne ako tvoja kniha.

Ani si to neuvedomíš a s pohľadom plným akejsi zmesi zvedavosti a strachu sa rozídeš vpred, pričom stále neprestávaš skúmať miestnosť.

Celé to bolo svojím spôsobom fascinujúce...
Nevedel, si čo čakať, srdce ti prudko búšilo a i cez temnú atmosféru tohto miesta to celé pôsobilo akosi magicky.

Ani sa nenazdáš a sedíš na svojom mieste. Nemo hľadíš do tvárí neznámych dievčat a tentokrát si to ty, kto čaká.

„Tak," ticho miestnosti je rázom prerazené nevýrazným, ženským hlasom, ktorý patrí dievčaťu sediacemu presne naproti tebe. Má dlhé, čierne vlasy a jej tvári dominujú chladne modré oči, ktoré len pridávajú na akomsi prísnom zjave. Pri lepšom pohľade si všimneš menovky na pravej strane jej hrudi, ktorá vraví Narí.
„Môžeme začať?" ako odpoveď postačí len nemé prikývnutie, ktoré jej venuješ, než od teba odvráti zrak a na moment sa zahľadí na ostatné dievčatá.

„Dnes si spolu rozoberieme dielo „Dvojčata" od českej autorky. Ide o temnú, mystery detektívku z prostredia základnej školy, na ktorej sa jedného dňa udeje chladnokrvná vražda. Aby toho však nebolo málo, do knihy sa pripletie i mnoho ďalších zvratov v podobe nevysvetliteľných, paranormálnych javov, či identických dvojičiek, ktorým sa tiež dosť darí v marení vyšetrovania...

Kniha je nedokončená a skladá sa len z prvých piatich kapitol a prológu, i tak sa však našlo mnoho vecí, ktoré by sme chceli autorke pochváliť a – žiaľ – i veľa vecí, ktoré by sme jej dnes chceli vytknúť.

Nuž, nemrhajme časom a začnime..." s dokončením svojich slov stočí zrak k dievčaťu po svojej pravici a tým jej naznačí, že má možnosť hovoriť. Tá hneď pochopí a s menším úsmevom na perách k tebe stočí pohľad.

„Zdravím, Kiki. Moje meno znie Lea a dopredu ťa chcem upokojiť, že nech už toto miesto pôsobí akokoľvek hrôzostrašne, nikto z nás tu dnes nie je preto aby tebe či tvojmu dielu akokoľvek ublížil...

Naopak, pokiaľ by som mala prejsť k svojmu prvému dojmu – čo sa coveru a anotácie týka – zanechala si na mne veľmi dobrú, prvotnú impresiu. Anotácia – hoc je skutočne krátka – splňuje svoj účel a zároveň neprezradí príliš veľa. Cover je výborný a dokonalo vystihuje atmosféru tvojej detektívky – pôsobí priam profesionálne a určite prinúti potencionálneho čitateľa knihu otvoriť..."

„Problém nastáva až v samotnom deji knihy," prehovorí tentokrát dievča po tvojej ľavej strane, ktorého meno – ako neskôr zisťuješ – znie Karin.

Čiernovláska sediaca naproti tebe na slová oboch dievčat prikývne.
„Presne tak. Prvú nepríjemnosť nachádzame už v prológu knihy, ktorý vlastne ani tak nie je prológom. Kniha nám začína prvou kapitolou, ktorá len nesie falošný názov prológ. Ide o jednu z vecí, ktorú vám bude snáď každá autorská príučka či skúsený spisovateľ vyhadzovať na oči – nikdy nerobte z prológu prvú kapitolu..."