Zapnite si média :
Zobudila sa na veľký krik a hrmot. Pozrela sa na hodinky. Bolo pol šiestej ráno. Zbledla. To znamenalo, že jej matka sa vrátila domov. Zhlboka dýchala a schúlila sa do klbka. Bála sa čo bude nasledovať. Ticho, nebolo počuť nič, viac sa bála, keď nebolo počuť ani hláska.
Prudko sa otvorili dvere a v nich stála jej matka. Lepšie povedané, to čo z nej ostalo. Vražedne pozrela na svoju jedinú dcéru. Podišla k nej a zdrapila ju za vlasy. Dievča bolestne vykríklo.
Matka ju hodila do kúta a začala do nej kopať.
„ Ty hnusná kurva, čo si to spravila ? Myslíš, že nejaká sociálka nás napraví ? Chceš, aby ma zavreli do basy ? Ty špina. Skap!“ Ešte pár krát do nej kopla.
Dievča s plačom sa krčila v kúte. Následne jej matka opilou chôdzou vypochodovala z jej izby.
Ano, deň pred týmto incidentom išla na políciu a oznámila týranie. Jej matka sa to dozvedela večer sa opila a dneska ráno prišla a ešte ju k tomu zbila. Nebolo to prvý krát. Už viac krát prišlo dievča do školy z modrinami alebo zo zlomeninami. Stále sa vyhovárala na to, že má smolu. Buď spadla, alebo sa pobila s „kamarátmi“, ktorých nemala.
Bola samotárka. Svoj život zasvätila hudbe. Písala texty, skladala básne alebo písala príbehy. Vedela, že čas na tomto svete sa jej kráti. Chcela, aby aspoň nejaká spomienka po nej ostala.
Utrela si slzy a obliekla sa. Vzala si dlhé čierne tričko a roztrhané džíny. Vlasy si zapla do chvosta. Pomedzi slzy sa usmiala na svoj obraz.
Vzala si svoju školskú tašku a odišla z izby. Pred odchodom skontrolovala, kde je jej matka. Ležala na gauči a spala. Dievča prikrylo matku starou dekou. Aj keď ju bila, alebo jej nadávala, prípadne sa nestarala o ňu, stále bola jej matka. Či si to jedna alebo druhá priala alebo nie.
Odišla a zamkla za sebou. Celú cestu mala slúchatká v ušiach. Nemala náladu na narážky na jej osobu. Bola príliš na toto citlivá.
Dievča malo namierené k starému domu. Kde trávilo všetky chvíle. Pred vyše sto rokmi tam žila rodina. Mali chlapca. A ten v tom dome spáchal samovraždu. Nikdy sa nevedelo, ako umrel. Bola tu teoria, že sa obesil prípadne, že sa otrávil jedom na potkany.
Dievča sedelo v starom hojdacom kresle a písalo ďalší zo svojích príbehov. Lenže ešte nevedela, že to bude jej posledný príbeh. Začula vrzgot. Poobzerala sa okolo seba, ale nikto tu nebol. Vstála z kresla a zamierila do druhej miestnosti.
Všimla si, že tam je prehodený povraz. Vzala ho do rúk. Obviazala ho okolo trámu. Urobila slučku, ktorú si prevliekla cez hlavu. Odkopla stoličku na ktorej stála.
Začala metať rukami. Povraz sa jej zarýval do krku, ...
