Zobudilo ho klopanie na dvere.
"Heeej? Je tam niekto? Naozaj potrebujem na wc!" Kričal otravný hlas, ktorý len Harrymu spôsoboval väčšiu bolesť hlavy.
"Ehm, päť minút," zakričal späť, keď si uvedomil čo sa včera stalo.
Rýchlo vyhodil žiletku do koša, tie nepoužité vrátil na pôvodné miesto.
Zasyčal bolesťou, keď sa po jeho pokožke rozliala studená voda.
Očistil si rany a potom rozmýšľal, ako ich skryť.
Po rukáve na košeli mal od včera pár červených fľakov a sako si nechal von.
Nakoniec si jednoducho zapol rukávy a dúfal, že sa nikto nebude zaujímať, čo sa stalo včera, alebo prečo je jeho košeľa od krvi.
Našťastie, bolo len šesť hodín ráno a všetci spali. Pred dverami stepovala len nejaká neznáma žena, ktorá si chcela vyprázdniť žalúdok, takže sa vôbec nezaujímala a nikoho iného.
Harry bol zato vďačný.
Vyšiel na terasu, kde sa včera konala svadba.
Nebol tu nikto.
Harry prešiel k stolu, kde včera sedeli.
Obliekol si sako, ktoré bolo prehodené cez stoličku.
Spomenul si aj na fotky, ktoré ale nemohol nikde nájsť.
Naozaj dúfal, že ich nemá Louis.
Tajne si prial, aby si zo včerajška nič nepamätal a bude to tak ako v tých seriáloch, ktoré pozeral.
Louis si nebude nič pamätať, Harry mu nič nepovie a bude sa ďalej trápiť.
Hlavu si zložil do dlaní.
Sadol si na trávu, nezaujímajúc sa o oblek.
Všetko je znova zlé.
Netušil, ako dlho tam tak sedel, ale keď mu už bola zima, vrátil sa do domu.
Až teraz si všimol, ako to tu je zariadené.
Včera tu bola tma a tak bol rád, že vôbec trafil do kúpeľne.
Nebolo mu veľmi príjmne sa tu len tak premávať, ale chcel nájsť nejaký prášok na bolesť od hlavy.
"Čo hľadáš?" Harry sa najprv zľakol, ale bol aj vďačný za to, že stretol Lottie.
"Nejaké prášky od bolesti. Zachránila by si ma." Prosebne na ňu pozrel, na čo sa Lottie iba zasmiala.
Pripravila mu nejaké prášky, ktoré mu potom podala.
"To ste mali s Louisom až takú rušnú noc?" Zaskočila mu zrazu voda, až sa nemohol nadýchnuť.
Keď už bol konečne v poriadku, prekvapene pozrel na Lottie.
"Nie, nemali. Ja vlastne ani neviem, kde Louis je." Neklamal jej. Nejako cítil, že jej môže veriť.
"Rada by som tu s tebou ostala dlhšie, ale nie si jediný, kto potrebuje prášky," ukázala do nejakej z izieb. Ešte mu zamávala, a potom ostal znova sám.
Bude sa správať k Louisovi ako doteraz, alebo sa mu radšej bude úplne vyhíbať?
Blbá búdka, blbá svadba, blbý Louis.
Nahnevane buchol päsťou do stola, čo hneď oľutoval, pretože rany zo včera neboli ešte ani zďaleka zahojené.
"Harry?" Ozval sa rozospatým hlasom Louis, ktorý nechápal, prečo Harry búcha do stola.
