Toto je môj úplne prvý príbeh. Dúfam že sa aspoň niekomu bude páčiť. :DD
Budem rada ak zanecháte komentár so svojím názorom.
Kritiku príjmam :))
,,Carmen, pohni si !" skríkne na mňa moja najlepšia kamarátka Lizzy
Vzduch je dnes tak svieži a vlhký. Pozriem sa nad hlavu a vidím že čochvíľa bude poriadna búrka . Musíme sa ponáhľať domov a hlavne rýchlo vyjsť z tejto cestičky, pretože sme pod stromovou alejou.
,,No veď počkaj ma, nevládzem už" vravím úplne zadychčaná. Prečo sme sa išli korčuľovať práve dnes? Aha už si spomínam. Moja mama mala dnes pár klientov, lebo prenajímame našu stodolu na záhrade. Už som skoro tam ale aj tak som poriadne zmokla. Celé telo ma svrbí zmokla som do poslednej nitky. Na polceste sa rozlúčim s Lizzy a ponáhľam sa domov. Zatvorím za sebou bránku a utekám dovnútra. V kuchyni sedí moja mama s nejakým mužom. Niečo mu stále rozpráva a dosť afektovane sa smeje,no on sa pozerá do okna. Neviem mu odhadnúť vek. Je vysoký, jeho postava je tak akurát, na sebe má biele tričko a modré džíny, na ruke nejaké starožitné hodinky .Hodím korčule na zem a vtom sa otočí. Vyzerá dosť obstojne. Tmavé vlasy, zelené šibalské oči a trochu brada.
,,Dobrý deň, " pozdravím sa. Je ticho, premeriava si ma. Nie je mi to moc príjemné tak to zopakujem hlasnejšie:
,,Ehm, áno, ahoj" povie trochu zamyslene.
Na to sa pozrie na mamu a radostne povie:
,,Čo keby ste mi teda tú stodolu ukázali?"
,,Áno, samozrejme, poďte za mnou" odpovie. Moja matka je úplne obyčajná žena. Na pohľad ničím zvláštna. Otca nepoznám moc dobre opustil nás keď som mala len 2 roky. Výjdem hore po schodoch do mojej izby. Je trochu malá ale vystačím si s ňou. Rýchlo sa pozriem cez okno či tam ešte sú. Akurát vychádzajú zo stodoly podajú si ruky a záhadný muž s úsmevom odíde.
,,Mami kto to bol?"
,,Veď som ti hovorila že sa prídu pozrieť na ten prenájom" vraví otrávene, ako keby mi to stokrát opakovala
"Viem ale ako sa volal a zobral to? " som zvedavá
"Leonard, áno zobral " povedala. Potešila som sa. Ani neviem prečo.
Chcete niekto pokračovanie? :)
