****
Ráno ma zobudili slnečné lúče. Milujem ich. Vstala som z postele a podišla k oknu.
Pozerala som sa na našu záhradu. Žiadny susedia iba krásna krajina.
Dala som sa dokopy a zišla dole na terasu kde mi už mama prichystala raňajky.
,,Mami?"
Nikto sa neozval.
Vtom zbadám papierik s odkazom.
,,Musela som ísť niečo vybaviť prídem neskôr."
Akože neskôr? Veď je len ráno. No nič teda.
Zrazu som uvidela nejaké auto, ktoré parkovalo pred našim domom. Až potom zazrem že dvere v stodole sú otvorené.
Vošla som dnu a bol tam Leonard. Nasťahoval si tam plno krabíc a zrejme sa snaží v nich niečo nájsť. Dnes mu to fakt pristane.
,,Dobrý deň,neviete kde je mama?"
,,Ahoj Carmen, nie žiaľ neviem, nič mi nepovedala," povedal s úsmevom.
Takže on vie ako sa volám? A
Odkiaľ? Aha, od mamy. Pýtal sa na mňa?
,,Tak teda nič, čo hľadáte?" bože prečo sa pýtam takú blbosť!
,,Všetko," zasmial sa, ,, ak chceš môžeš mi pomôcť "
,,Dobre" snažila som sa to povedať kľudne akoby mi to bolo jedno.
,,Prečo ste vlastne tu? V Elkmonte?"
,,No vieš som prekladateľ, a potreboval som trochu vypnúť, nájsť si kľudné miesto,"
,,Tak to ste tu správne, nič sa tu nedeje," povedala som so smiechom.
Usmial sa. Iba tak prázdno zo slušnosti. Nebolo to práve príjemné. ,,Nebudem otravovať" poviem a nahnevane odchádzam.
,,Carmen!" skríkne, ale už odchádzam a v žiadnom prípade sa neotočím. Zo stodoly počujem jeho smiech.
Kašlem na neho a idem za Lizzy.
