Najprv som si nebola istá či je to on, pretože z chodby ma oslepovalo svetlo.
,,Carmen, mama ti odkazuje že dole máš večeru" povedal Leo s kľudným hlasom, privrel dvere a sadol si na stoličku.
,,To mi nemohla povedať sama?" pýtam sa
,,Išla už spať"
V izbe bola stále tma. Do okna mi svietil iba mesiac z nočnej oblohy.
Pýtal sa ma na môj deň, na môj život na všetko. Rozprávali sme sa hodnú chvíľu, bolo to krásne. Cez tmu, cez tú ničotu som cítila ako sa jeho oči do mňa zabodávajú. Bolo to strašidelné a príjemné zároveň.
Vtedy sa mi žalúdok zvláštne krútil a ruky triasli. Po celý ten čas sme sedeli ďaleko od seba.
,,Chystáte sa zajtra večer na slávnosti? " pýtam sa ho nesmelo
,,Aké slávnosti?" nechápe
,, U nás v dedine to zvykne byť, bude tam pivo, country a tak .."
,, Uvidím.." povedal neurčito ,, mám ešte dosť práce, dobrú noc Carmen " postavil sa a šiel ku dverám
,,Dobrú noc. "
Otočil sa na mňa akoby chcel niečo povedať ale rozmyslel si to tak proste odišiel. Počula som ako zišiel po schodoch a zabuchol vchodové dvere. Rýchlo som išla k oknu a pozorovala ho ako kráča k stodole. Pri poslednom kroku sa otočil a pozrel sa mi do okna, našťastie ma nezbadal. Och ako mi bilo srdce. Je taký pekný.
***
