Musím povedať, že po našom novoročnom bozku som si nebola istá, ako sa k tebe mám správať. Vždy sme si k sebe však našli cestu. Sny o tebe sme nahradili spoločnými prechádzkami novou. Pamätáš, ako som povedala, že nočná obloha plná hviezd vonia ako ty? Každou jedno nočnou prechádzkou a tajným stretnutím si mi to potvrdila. Od vtedy, stále, keď sa pozerám na hviezdy, spomeniem si na teba. Spomeniem si na to, ako sme pozorovali ich padanie, ako som ťa pri tom držala za ruku a najmä ako som pri objímaní zaborila tvár do tvojho krku. Aj vtedy som cítila tú známu obľúbenú vôňu. Vôňu hviezd.

Cítila som ťa všade. Cítila som ťa na sebe po noci plnej rozkoše v tvojej spálni. Cítila som ťa v dusených vzdychoch na mojom krku. Cítila som ťa dokonca vždy, keď som tajila zrýchlený dych pri myšlienke na teba a pri spomienke na predošlú noc.

Musím povedať, že si mi chýbala. Chýbala si mi zakaždým, keď sme neboli blízko. Hlavne vtedy, keď sme boli s našimi priateľmi.

Vždy, keď sme neboli samé som okolo teba prechádzala alebo stála tesne za tebou, aby som ťa mohla chytiť za tvoju drobnú ruku, keď si ju dala za seba. Stále, keď som mala istotu, že sa nik nedíva som ti venovala nesmelý dotyk. Rozdiel bol v tom, že už som mala istotu, že vieš, že ani z ďaleka nie je náhodný.

Mala som obavy a mám ich do dnes. Bojím sa, čo ak niekto príde na to, čo medzi nami bolo? Viem, že nemajú ako. Vždy sme si dávali pozor. Aj keď by, kto by upodozrieval najlepšie kamarátky? Nikto a možno každý. Muselo byť jasné, čo k tebe cítim. Už len z môjho pohľadu to ľudia mohli tušiť. Mnohokrát sme mali na mále a ja dúfam, že znovu už nebudeme mať. Posledné, čo by som vtedy chcela je o teba prísť. Bola som závislá.

Áno, závislá. Bolo to zvláštne. Myslím ten spôsob, akým som ťa zbožňovala. Neviem si to vysvetliť. Bola si všetko, čo som kedy mohla chcieť v jednom človeku. Len problém bol, že si nikdy nebola moja. Aj keď som si pri našich nočných rozhovoroch a schovávaní sa v kancelárii myslela, že si.

V mojom živote bolo toľko vecí, ktoré som s tebou chcela vyskúšať. A je ich veľa, ktoré už viac s nikým iným vyskúšať nechcem. Bolo to naše, spomínaš? Bola som celá tvoja. Od hlavy až po päty. A najmä vo vnútri. Patrila som ti.

Patrila som ti aj vtedy, keď si ma v noci navštevovala a zostávala si až do rána. Patrila som ti po nociach, ktoré som nespala ani chvíľu len preto, aby som si užila tvoju prítomnosť, kým znova nevyjde Slnko na obzor a ty opäť neodídeš. Toľkokrát som ti to povedala. Povedala som ti, že som tvoja a zakaždým, keď sme tak dlho boli od seba som ti povedala, ako veľmi som sa tešila na tvoje bozky a objatia. Na tvoje dotyky.

Vždy na našej brigáde si prišla za mnou, len tak, pozdraviť sa. Vravievala si mi, ako je tvoj deň o mnoho lepší, keď vieš, že aj ja som v robote a ja som sa usmievala zakaždým, keď si prechádzala okolo len preto, aby som ti aspoň o malý kúsok zlepšila náladu. Chcem späť tie stretnutia v sklade, kde sme sa medzi tovarom schovávali a bozkávali sa, akoby sme bez seba skutočne nedokázali byť ani chvíľku.

Pravdou je, že viac času sme strávili od seba ako spolu a možno práve preto sa náš spoločne strávený čas stal pre nás tak vzácnym. Aspoň pre mňa. Teraz si však nie som istá, ako si tie veci vnímala ty. Povieš mi to niekedy, prosím?

Zakázaná chuťWhere stories live. Discover now