Zakázaná chuť

8

Vždy, keď som na teba myslela, dúfala som, že chýbam aj ja tebe tak, ako ty chýbaš mne. Snažila som si predstaviť, ako asi voniaš, pretože si každý deň použila iný parfum a bolo nesmierne ťažké odhadnúť, v akej nálade budeš práve dnes. Najradšej som mala ten, ktorý si používala, keď si šla niekam so mnou. Mala si parfum skutočnosti. Bola si tak úprimná, ako ešte pri mne nebol nikto. Bolo magické vidieť niekoho v takomto svetle, hoci to nebolo vždy to, čo som chcela. Úprimnosť je dobrá vlastnosť, ale zraňuje. Spomínam si, kedy si bola úprimná naposledy. Bolo to presne vtedy, keď sme sa poslednýkrát rozprávali. Myslím, že to bola posledná vec, ktorú si mi povedala.

Bože, ako som dúfala, aby to nebola pravda. Dúfala som, že mi klameš, pretože som si nechcela pripustiť, že si o mne môžeš myslieť niečo takéto, že odpor je jediná vec, ktorú pri mne pociťuješ. Ak mám byť úprimná aj ja, vždy som si to myslela. Bola to jedna z mojich najtajnejších myšlienok, ktorú som vždy zahnala do úzadia a tvárila som sa, že neexistuje. Bolo to neprípustné. Občas premýšľam nad tým, ako ľudia niečo tušia. Myslíš si, že vedia čítať myšlienky? Vieš to ty? Pretože ak áno, tak práve túto si využila proti mne. To najhoršie, čo si mi mohla povedať a povedala si. Zranila si ma práve, keď som si myslela, že sa to už nedá. 

Kam ďalej môže človek padnúť, keď už je na dne?

Pamätáš si na to, ako som kľačala pri tebe, keď si si myslela, že viacej už nezvládneš? Teraz sedím, tak ako ty v ten deň, na zemi pri posteli, presne na tom mieste. V ruke zvieram vankúš a predstavujem si, ako si tu teraz ty pre mňa. Žiaľ, predo mnou je prázdno. Dívam sa na seba v zrkadle, pred ktorým sme spolu zvykli stávať a pozerať sa na seba. 

Vždy, keď som sa od toho momentu pozrela do zrkadla, predstavovala som si, ako stojíš za mnou a ja sa ti pozerám do očí. Do tých, ktoré mali zakaždým inú farbu. Niekedy sa do tej predstavy vžijem tak veľmi, že cítim to, čo som cítila, keď som sa do tvojich očí zapozerala naozaj. Spomínaš si?

Stáli sme uprostred davu ľudí a zatiaľ, kým sa ostatní okolo nás rozprávali, ja som si všimla, ako sa na mňa uprene dívaš. Ten spôsob bol pre mňa dovtedy nepoznaným. V tej chvíli boli tvoje oči tak svetlé, že ma zamrazilo. Cítila som zimomriavky na celom tele a taktiež to, ako mi do líc stúpa červeň. Boli plné farieb, plné túžby. Nikdy nezabudnem na to, ako moje srdce poskočilo. Mala som pocit, že mi vyskočilo z hrude a bežalo za tebou. Už sa mi späť nevrátilo. Do dnešného dňa ľutujem, že som uhla pohľadom, no cítila som sa pred tebou tak nahá ako ešte nikdy. Mala som pocit, že si si ma práve celú prečítala, že už pred tebou nemám čo skrývať. A ani som nič neskrývala. Nikdy som nezažila tak intenzívne motýliky v bruchu, ako z jediného tvojho pohľadu. Som úprimná, tak ako ty.