MysticRoses

1.stretnutie

Stojím na cintoríne v objatí Bell. Po tvári mi steká čierny potok sĺz špinavý od ceruzky a špirála. Spoza Bellinho pleca hľadím na portrét smerujúceho sa a bezstarostného dievčaťa s dlhými blond vlasmi a belasými očami. Zmizla už takmer pred troma mesiacmi. Jej telo sa doteraz nenašlo. Čo sa stalo? Zmizla presne v deň svojich sedemnástych narodenin...Z myšlienok má vytrhne ďaleký, ale pritom tak blízky hlas,,...dcéra, vnučka, kamarátka." Zatvorým oči a predstavím si naše prvé stretnutie. Môj prvý deň v škôlke: Sedím na malej bielej stoličke za stolom a stále pozerám na obrovské drevené dvere. Vtom ku mne prídu dve dievčatá. ,, Ahoj, som Betka Swannowa " Blond vlasy má zaplatené do dvoch malých vrkôčikov, veľké modré oči sa na mňa usmievajú a dávajú mi pocit istoty...,,a toto je Isabell Mortonova " Predstaví mi hnedovlasé dievča so sivými
očami. ,,Ja som Elizabeth Wheston "
A odvtedy sme boli najlepšie kamarátky.
Každá je úplne iná, v niečom inom výnimočná ale všetky sme adoptované.
Otvorím oči a zbadám ocka, sediaceho v aute, zaparkovanom na parkovisku cintorína. Rozlúčim sa s Bell a bežím za ním.
,,Ahoj, Lissa " S úsmevom ma privítala mama ,keď som otvorila vchodové dvere.
Prinútila som sa k úsmevu ,,Prepáč že som nebola na Betkinej rozlúčke ale musela som ešte v práci... " ,,To nič " Prerušila som ju. Obidvaja s ockom vieme že jej práca je náročná. Robí módnu návrhárky, pri niektorých modeloch strávi aj celú noc.
,,Som vyčerpaná pôjdem si ľahnúť, dobrú "
Odchádzam po schodoch do svojej izby,ešte počujem že niečo súrne preberajú ,no potom už zatvorím dvere a počujem len ticho. Čo najrýchlejšie sa premiestním do postele a zaspím.
Je noc, som na cintoríne pri kamennom náhrobku neustále dookola čítam :Tu odpočíva Alžbeta Swannowa... ,,Čo tu robíš, Liss ?" Vyľakane sa otočím a pred sebou vidím stáť Bell. S úľavou si vydýchnem. Skoro som zabudla na ,,telepatiu "našu spoločnú reč, ktorú všetky tri ovládame.
Od Betkinho zmiznutia sme ju ani raz nepoužili. ,,Neviem " odpovedám ,,asi ma tu niečo vtiahlo. " ,,Mňa tiež " usmeje sa ,, No konečne ste tu! " Obe sa preľaknuto otočíme. Stojí tam Betka...,,prepáčte nechcela som vás vyľakať. Chýbate mi hrozne moc..." Rozplače sa a vrhne sa nám kolo krku. ,,Aj ty nám " Rozvzliká sa Bell.
,,Ale, ako je možné... " Stále tomu nemôžem uveriť. ,,Žijem teraz v inom svete, do ktorého sa môžete dostať aj vy, ale aj ja von. No to vám poviem nabudúce. Za chvíľu bude svitať. Dávajte na seba pozora ešte pospite. Nezabudnite máte čas len do narodenín, ja budem vždy nablízku. "
A už zase spím bezseným spánkom.

1.časť je trochu kratšia. :)
Dúfam že sa vám príbeh bude páčiť.
Je to môj prvý. Ospravedlňujem sa za chyby. Píšte svoje názory do komentov či mám pokračovať ,alebo ako sa vám páči . :D :) vaše názory si moc cením.