,,Nechceš zviesť? "Prekvapene sa na neho pozriem. Samozrejme, Daivid!? Nesmelo sa usmejem. Keďže mi je zima a bus ide až o pol hodinu, prikyvnem.
,,Dobre,ale len preto že prší. "
,,Ako povieš. "
Uškrnie sa a otvorí mi dvere na strane spolujazdca.
Nasadnem. V aute je príjemné pritmie, teplo a dobrá hudba...až zabudnem kde som.,,Keď nemáš rada dážď, máš radšej slnečné počasie ? "
Spýtal sa s hraným nezáujmom. Ale v hlase mu bolo počuť skutočný záujem.,,Vážne? Ideme preberať počasie? "
Povedala som s miernym sarkazmom,ale niečo v jeho vyraze ma prinútilo odpovedať.
,,Ani horúčavy, ani zima. Najradšej mám keď je pod mrakom. Teplo má príliš vyšťavuje."
Dodám, ani neviem prečo . Na moment som v jeho očiach zbadala prekvapenie.
Keď som sa chcela spýtať na jeho názor, nenápadne zmenil tému...,,Máš niekoho doma? "
,,Nie, som sama až do večera "
Až potom som si uvedomila čo som vlastne povedala. Keby to bol nejaký zlodej alebo vrah alebo úchyl, bola by som v pasci.
On si to zrejme tiež uvedomil...,,Ja mám doma bratov..."
,,Bratov? "
,,Mám dvoch, jedného si už videla na obede a druhy už do školy nechodí "
Až teraz som si spomenula na toho druhého boli výškovo podobný aj črtami tváre, ale tam podobnosť končila vlasy mal pieskovej farby, bol svalnatejší a oči vždy zabudnem.
Keď sme pritom tak ani Daividove oči si už nepamätám. Nenápadne som sa na neho pozrela, jasné niečo medzi zelenou a modrou. Pohľad mi však opätoval.,,A kedy ti prídu rodičia? "
On sa zasmial.
,,Budeš sa čudovať, ale nebyvame s nimi. ",,Čože, ale to nie je možné. A čo v škole, keď majú podpísať dajake papiere ?
,,Najstarší brat~ Darius, je už dospelý ..."
,,Waw "
Nemám slov ani si to neviem predstaviť žiť len so súrodencami.,,No takúto reakciu počúvam od ľudí často. " Pobavene sa zasmeje.
,,Po čase si však zvykneš.",,Ja nemám súrodencov,som jedinačik."
,,Viem"
Zamrmlal potichu skoro som mu ani nerozumela.,,Čožeee ? Ako? "
Nemohol to vedieť veď ma ani nepozná.,,Už si to spomínala. "
Teraz klamal, bola som si istá že som mu nič také nepovedala...,,Len tak mimochodom sme pred tvojim domom. "
Pousmial sa.,, Jaj, Tak teda idem. Ďakujem za odvoz. Zajtra.Ahoj."
S Pozdravom vystupim z auta.,,Ahoj Lissa. "
A už ho niet, až pri vchode si uvedomím že nemohol vedieť kde bývam...
Niečo mi na ňom nesedelo...Doma mi stále pípa odkazovač. ,,Tri odkazy " Hodím ruksak na zem a zapnem prvý, je od Bell :1. čav, čo máš sakra s mobilom? Videla som s kým si šla, teda len auto. Kto to bol??? Zavolaj!!!
Druhý tiež od nej a tipujem že aj tretí : 2. Ja to myslím vážne, Lissa !!! Kde kruci trčiš? Zavolaj mi čo najskôr.!!!Ten tretí už ani nečitam.
Povzdychnem si a už vytačam jej číslo
Po prvom prinúti to zdvihne: ,,No konečne,kde si bola??? Idem k tebe, buď doma! "
A už aj zavesí, ani som nestihla nič povedať.Po dlhom čase je tu ďalšia časť :D
Cez prázdniny som bola zaneprazdnena tak sa ospravedlňujem že až tak neskoro.
Neviem či vás to baví a či mám ešte pokračovať??? Prosím napíšte do komentu...
YOU ARE READING
MysticRoses
FantasyTri najlepšie kamarátky postupne zomierajú v deň svojich 17.narodenín. Čo sa však stane, keď sa na koniec ulice nasťahujú nový susedia? Dievčatá začnú zisťovať svoju minulosť, tajomstvá, ktoré by im ani vo sne nenapadli.