MysticRoses

On :)))

Stál nadomnou ten nový chalan.
,,Môžem? " spýtal sa a žiarivo sa na mňa usmial. Úsmev bol ako zo stránok populárnych časopisov, naprosto dokonalý. Rozhliadla som sa po triede a zistila že jediné voľné miesto je vedľa mňa.
Posunula som k nemu stoličku.

,,Ďakujem "znova ten istý úsmev.

Keď si konečne sadol, nenápadne som si ho premerala pohľadom.
Vlasy krátke tmavohnede až do čierna s rozlietanou ofinou. Tie moje sa líšili len tromi zelenými prameňmi...
Sakra, prichytil ma ako naňho hľadím.

Jeho smaragdove oči na mňa udivene pozreli.

Mihom blesku sa spamätal.
,,Ahoj, som Daivid."
Nastalo trápne ticho. Cítila som že keby som niečo povedala, nevyšiel by zo mňa ani hlasok.
,,Elizabeth. "Dostala som zo seba.
Pobavene sa usmial. Nahnevala som sa. Priradila som ho k namyslenym chalanom s veľkým egom.
Ktorí si myslia že môžu mať hocijakú babu na ktorú len ukážu prstom...

Pozerala som na hodinky a modlila sa aby už skončila táto hrozna hodina,ani som sa neobťažovala počúvať výklad učiteľa. Hoci z chémie som mávala samé jednotky, lebo patrila medzi moje obľúbené predmety...
,,....slečna Elizabeth? " Trhlo mnou, okrem svojho mena som nič nepočula,
preto som samozrejme nevedela ani odpovedať.
,,Biokatalizatory " Počula som tichu odpoveď vedľa seba.
,,Biokatalizatory " Zopakovala som nahlas.

,,Správne, tento raz sa slečne uráčilo dávať pozor? " Riekol uštipačne a ironicky zároveň. Patril medzi tú hŕstku učiteľov, ktorý ma nemali príliš v laske.
,,Diky "
Pošepla som Daividovi,on sa len úškrnom.
Zazvonilo a ja som z triedy vybehla ako strela.
Bell tam už na mňa čakala. Celú tuto trápnu historku som jej dopodrobna opísala. Ona sa však len smiala a doberala si ma.
,,Tak toho tvojho narcisa chcem vidieť "

,,On nie je môj " smiala som sa už aj ja.

Ostatné hodiny sme mali spolu.
Neboli ničím zaujímavé.
Nadišiel čas obeda.
V jedálni sme sedeli pri našom stole pre troch. Rozhliadla som sa keď mi zrak padol na Daivida. Sedel na opačnom konci jedálne ešte s jedným chalanom. Pohľady sa nám stretli.
,,to je on "
Riekla som telepaticky Bell.
No zároveň sme počuli z opačného konca jedálne aj :
,,to sú ony "
Tiež to bola telepatia, ale neznáma. Ešte raz som sa obzrela po Daividovi, ten tam však už nebol.
Vymenili sme si nechápavé pohľady.

,,...ja som si vždy myslela že to vieme iba my. Čo ak to vedia všetci? A keď sme rozprávali o Betke... "

,,Ukľudni sa ,podľa mňa to vedia len oni."

Zrazu pribehla Nicoll (Betkina mladšia sestra) vyzerala už vporiadku.

,,Ahojte baby, Bell ideš? " Spýtala sa naliehavo.

,,Jasné " usmiala sa na ňu

,,Kam idete? "
opýtala som sa prekvapene.

,,Oh, promiň Lissa. Na prvej hodine
som sľúbila Nicoll, že sňou pôjdem pomôcť profesorke Wanderfovej v Knižnici. Môžeš ísť s nami."

,,Dnes nie momentálne sa mi nič nechce pôjdem domov a tam do vane na dve hodiny."
Usmiala som sa na nich.

***
Vychádzam zo šatne. Pred vchodom zistím že leje ako z krhly. ,,Do riti, ani som si nestihla zbaliť dáždnik.
po desiatich metroch som do nitky premočená a trasiem sa od zimy.
Pridám do kroku, aby mi bolo trochu teplejšie. O chvíľu ma niečo napadne, bežím k autobusovej zastávke, aby som si to overila.
Zostanem však sklamaná ,najbližší bus ide až o pol hoďku. Začnem byť zúfalá domov pešo je to ďaleko, a už teraz som premočena do špiku kostí, a je mi hrozná kosa.....
Odrazu pri mne zastane čierne BMW.
Okienko vodiča sa stiahne a niekto sa opýta

,,Nechceš zviesť? "

Je tu ďalšia časť Ďakujem. za vote a komenty:))))
Tááák čo myslíte kto to je ??? :D
(Ten záhadný vodič )
Ak sa vám príbeh páči dajte prosím vote
:)))))