Pohlad Paťo
Pol hodinu sme museli čakať na letisku a potom nám už konečne išlo lietadlo. V lietadle som si sadol k Robovi a pokračovali sme v našej konverzácii. Asi po 15 minútach po skončení našej konverzácie alebo ako to nazvať Robo zaspal a ja som si všimol že pred nami sedia Marco Hochel a Denis Godla. "Čaute." "Čau Paťo." Pozdravil ma Marco. "Denis zalomil?" "Hej. Ako pozerám tak aj Robo." "Nemajú výdrž." Povedal som a obaja sme sa zasmiali. "Ako myslíš že skončíme?" Spýtal sa ma Marco. "Dúfam že aspon dáku tú medailu dostaneme." "To hádam hej. Bez medaile sa nemám vracať domov. Najvyššia rozkázala." Povedal Marco. "To aj mne." "No to sme asi obaja dosť pod papučou." Povedal a zývol. "Kludne si lahni aj mne sa už chce spať." Marco prikívol a otočil sa.
Pohlad Lily
S Christine sme sa potom vybrali do kina. "Tak na čo ideme? Ja by som šla na Anabelle a čo ty?" "Super nápad tak pome." Chritine bola zobrať lístky a mohli sme ísť. Asi v strede filmu mi pípla sms od Paťa.
Paťko : Ahoj čo robíš?
Ja : Sme s Christine v kine :)
Paťko : A na čom?
Ja : Anabelle
Paťko : Fúha a to sa nebojíte?
Ja : Zatial ani nie :D hádam sa to nezmení. A kolko je tam vlaste hodín?
Paťko : Už je noc.
Ja : Tak si choď lahnúť zajtra ti zavolám na skype.
Paťko : Okje pa :*
"Kto ti to písal?" "Paťo." "Chýba ti?" "Hej dosť a to je preč len pár hodín." "Neboj bude späť ani sa nenazdáš." Povedala Christine. Vtedy sa svetlá zhasli a film sa začal. "Ku**a to bolo strašidelné." Povedala som. "To hej. Všetká špirála mi ztiekla čo som revala."
