Smerom k zajtrajšku - Vychádza knižne 2025

▪️1▪️

♪♬♪ „So I run until I hit that wall,

yeah I learned my lesson, count my blessings

look to the rising sun and run, run, run... „♪♬♪

„Run, run, run.... na na na nanana, run, run..."

„Hej, Andy! Andyyyy!"

V jednej chvíli v mojich ušiach znie božský hlas Ryana Teddera, hlasitosťou podobným živému koncertu, boky vlním do rytmu, zatiaľ čo na stôl v garáži ukladám pripravené občerstvenie, z úst mi vychádzajú slová, ktoré v mojej mysli znejú ako lahodná pieseň slávikov, no v skutočnosti sa stavím, že skôr pripomínajú vreskot tuleňov, predstavujem si ako si ma Ryan v dave všetkých tých ľudí všimne a s údivom a nadšením ma nazve najlepšou speváčkou, aká kedy chodila po tejto zemi, no a v ďalšej chvíli...

...V ďalšej chvíli, už len počujem Lisin škrekľavý hlas, ako ma buzeruje za to, že som znova vo svojom svete a ju vôbec nevnímam. „Andrea počúvaš ma? Mohol by to byť nejaký vrah, ktorý by ťa tu takto našiel a ty by si bola extrémne ľahká obeť." vyhodí rukami do vzduchu a pokrúti hlavou. „Nechápem, ako môžeš takto vypnúť a nič okolo seba nevnímať."

Nasilu vytrhnuté slúchadlá mi už len smutne visia z vrecka nohavíc a nová pesnička od One Republic znie ako šum pozadia.

Neslýchané a drzé.

Až teraz si uvedomím, ako som sa vlastne zľakla. Ruku si položím na bijúce srdce. Môže mi srdce samovoľne vyskočiť z hrude? Dúfam, že nie. Neviem čo je horšie, to, že som na pokraji infarktu alebo to, že som nedokončila tak úspešný koncert. Na zdôraznenie môjho nesúhlasu si mám chuť dupnúť ako malé dieťa. Ale keďže som dáma, zdržím sa.

„Chceš aby som dostala infarkt? Vieš lepšie ako iní, že sa nemôžeš za mnou takto zakrádať, Lis," vyhŕknem s ešte stále nepravidelným rytmom v srdci a so zadýchaným hlasom akoby som bežala maratón, ale po pravde som už o čosi pokojnejšia.

Lisa len pretočí oči nad mojou dramatickou reakciou, z ktorej som zjavne nikdy nevyrástla.

To je od nej také typické.

„Ale aspoň si tu načas. To je nové..." vyjadrím svoje prekvapenie a znechutenie zároveň, vďaka čomu som obdarovaná druhým pretočením očí za pol minútu a stredným prstom. Krása.

„Vtipné. Haha. Nemala som veľmi na výber, keďže tvoja maličkosť prestavila čas ešte aj na mikrovlnke. Vážne? Mikrovlnke?" Keby jej krásne čokoládové oči vedeli strieľať guľky, už tu asi nie som. „Je sobota a ja som bola vďaka tebe hore už o ôsmej namiesto deviatej, na ktorú som mala budík! Ôsmej, Andy!"

Pozrime sa, kto je tu teraz dramatický. V tichosti sa uchechcem.

Je pravda, že som to bola ja. Že to ja som včera večer, potom ako som si bola istá, že už spí, prestavila všetky hodiny v byte, vrátane jej mobilu a spomínanej mikrovlnky. Všetky do jedného ukazovali o hodinu viac, len aby prišla za mnou načas a mohli sme všetko stihnúť. Netuším, odkiaľ vie správny čas, ale na niečo som istotne zabudla.

Takže priznávam, že niekto ako Lisa, kto neznáša vstávanie, že má opodstatnenie byť troška nevrlá, ale tak čo som mala robiť, keď ona všade mešká?! Nedala mi inú možnosť!

Viem však, čo pomôže. Musím si ju prebrať kávou.

Všetkým dnešným pomocníkom som s povolením pani Jonesovej, Kevinovej mamky, spravila dve veľké termosky kávy, ktoré už tu na nich čakajú. No na Lisu toto platiť nebude.