Stark's Princes

Som zbraň?

Prebudila som sa v Avengers Tower. Prečo?
Sama neviem, ale stáli okolo mňa všetci Avengers a vyzeralo to tak, že boli naozaj rozrušeny. Ako náhle som sa začala zdvíhať pribehol ku mne Tony. Zase bol nahnevaný, poslednou dobou sa so mnou slušne ani nerozprával. Okamžite má zavalil otázkami.

„Vanessa teraz mi okamžite povedz čo si v tom bare robila a čo si si tento krát dala!“ zakričal.

„Nič som si nedala čakala som na Petra. Vôbec neviem čo sa stalo.“ snažila som sa rozprávať kľudne.

„Prestaň ma klamať a povedz mi čo si so sebou spravila.“

Vybuchla som. Už ma nebavilo ako mi neverí. Môžem čokoľvek opakovať ale on ma nepočúval tak som vstala a chystala sa odísť.

„Čo odomňa chceš počuť? Pravdu? Tú ti opakujem už posledných pár týždňov. Stále na mňa iba kričíš a neveríš mi. Tú noc mi Emily niečo hodila do pitia a ja som zaspala na ulici. Nemám ani poňatia ako som sa ocitla dva bloky od baru. Neviem ako sa mi ocitli na nohe vpichy medzi prstami a prečo mám pocit že mi horí celé telo. Ale toto by si všetko vedel keby si sa o mňa zaujímal a počúval ma!“ povedala som.

Zvrtla som sa na nohe a mierila ku dverám

„Vanessa počkaj!“ zakričal a rozbehol sa za mnou, a chytil mi zápästie.

Neviem ako sa to stalo, chcela som len obyčajné vytrhnúť ruku keď v tom sa mi ruka zafarbila na oranžovú a popálila ho.

Tony sa má okamžite pustil a začal si chytať ruku. Pozeral na mňa zděšeným pohľadom a na očiach mu bola vidieť bolesť, ktorú som mu spôsobila.
Ostatný Avengers sa len prizerali a nechápali. Ja som sa rozplakala a začala utekať. Bolo mi jedno kam, chcela som len niekoho, kto by ma pochopil a vypočul.

Medzi tým ako sa Avengers išli pozrieť, či je Tony v poriadku Steve zobral Buckyho a bežali za mnou. Snažila som sa im utiecť. Nejakým spôsobom som bola naozaj rýchla. Po schodoch som utekala ako blesk ale oni začali zoskakovať poschodia. Steve skočil predomňa a Buky bol za mnou.

„Chceme ti len pomôcť, sadneme si a ja ťa vypočujem sľubujem.“snažil sa ma Steve upokojiť.

Ruka ktorá sa držala zábradlia začala znova oranžovieť a to sa začalo roztápať. Zľakla som sa a chcela pokračovať preč. Bucky sa ma však nebál chytil moju oranžovú ruku jeho ľavou kovovou  rukou a pritiahol ma ku stene. Pevné ma chytil aj jeho druhou rukou.

„Neboj. Len sa snaž ukľudniť. Vidíš, nič sa nedej nemôžeš mi ublížiť.“ povedal.

Môj dych sa začal spomaľovať. Hľadela som do jeho krásnych očí a napätie v mojom tele sa začalo ukludňovať. Po tomto incidente ma zobrali do jednej z izby a začali ma spovedať. Všetko som im povedala dokonca aj ukázala miesto vpichu medzi prstami. Nakoniec ma odviedli do laborky ku Benrovi.

„Ahoj!  Tu chlapci, mi všetko povedali. Ak s tým súhlasíš urobíme pár testov a skúsime zistiť čo ti je.
Budem ťa však musieť dať do studenej vody aby si ma nepopálila. A už teraz poviem že to bude bolestivé a náročné vyšetrenie. Súhlasíš?“ spýtal sa nakoniec.

„Áno“ odpovedala som sebaisto. To som ešte nevedela čo sa všetko bude diať. Bruce všetko pripravil, priviazal ma k špeciálnemu lehátku a ponoril ma do studenej vody. Okolo mňa nastavil rôzne ihlice.

„Teraz pôjdem za sklo budem na teba rozprávať cez mikrofón.“ povedal mi.

Keď som videla ako odchádza, všimla som si že za sklom je aj Bucky. Čakala som tam aj Tony ale zrejme som ho nezaujímala na toľko aby ma přišel podporiť.

„Dobre, počujeme sa? Spúšťame za 3...2...1...“

Do tela sa mi zapichlo naraz asi 10 ihiel moje telo sa začalo brániť a začalo červenať. Moja teplota značne stúpla na toľko ,že voda okolo mňa  začala vrieť. Bola to neskutočná bolesť a ja som kričala z plných pľúc.

„Zastav to Benner!“ zakričal Bucky
„Zastav to!  Nevidíš akú má bolesť!?“ kričal ďalej.

Zrazu do miestnosti pribehli aj ostatný Avengers môj krik sa totiž rozliehal po celej Avengers Tower.

„Nemôžem, ešte som nezískal ani kvapku jej krvi, jej telo sa hojí a neviem sa dostať do žíl. Budem musieť zvýšiť výkon.“ povedal Bruce.

Bolesť zrazu prestala. V mojej hlave som si premietala že už nemohlo byť horšie, ale mám to za sebou. To bol však omyl lebo z reproduktorov sa ozvalo.

„Vanessa je mi to veľmi ľúto ale budeme musieť ešte pridať. Sľubujem už len chvíľu.“.

Ako náhle som započula toto, začala som kričať a prosiť aby to nerobil. Lenže bolo neskoro o 2 sekundy na to sa do mňa zapichlo ďalších 20 ihiel a moje telo malo chuť vybuchnúť bolesťou. 
Ako náhle Bruse vykríkol „Máme to.“ 
Do miestnosti vtrhol Bucky a okamžite má vytiahol z vriacej vody.

„Už je to v poriadku. Teraz už budeš len odpočívať.“

Keďže som bola naozaj vyčerpaná odviezli má na ošetřovnu kde som spala ževraj 3 dni.
Keď som sa zobudila Bruce mal už urobené testy a do mojej izby vkročil niekto koho som tam naozaj nečakala....

Tak ako sa vám zatiaľ páči táto kniha? Snažím za písať čo najviac no nemám veľa voľného času.

Ak by ste mali nejaké nápady alebo otázky alebo sa chceli len podeliť o svoje pocity prosím neváhajte sa ozvať do komentárov.😊

Corrected by Anduli hihi