Stark's Princes

Niečo sa mení.

Stáli sme tam ako obarený. Myslela som, že sa hanbou prepadnem.

„Notak kde ste všetci! “ozvalo sa z obývačky.

Nikdy som si nemyslela že budem šťastnejšia za nejakú vetu. Steve vedel že musíme ísť dole ale neustále ma prebodával pohľadom.

„o tomto sa ešte porozprávame je vám to jasné!“ dodal a okamžite odišiel do obývačky

Keď sme prišli dole oslava už bola v plnom prúde. Bolo jasné že v hraní hier sa pokračovať nebude a večer sa zvrhol v klasickú párty.

Celý večer ma Bucky nenápadne sledova. Vymieňali sme si pohľady no Steve nás neustále kontroloval.

Bolo už okolo jednej ráno a atmosféra sa pomaly kludnila. Kopa ľudí spali na gaučoch. Steve s Tonym sa rozprávali na bare. Tony rátal s tým, že tu všetci budú prespávať. Poslal ma hore po nejaké deky a následne ma poslal spať. Ako bol zaujatý do rozhovoru so Stevom nevšimol si že Bucky sa odobral hore do izby.

Ležela som zachúlená pod perinou a moje oči sa zatvárali keď v tom som započula ako sa otvárajú dvere od mojej izby. Tá istá osoba čo otvorila dvere ich za sebou aj zavrela a ľahla si ku mne do postele. Bol to Bucky. Odhrnul mi vlasy z čela a opýtal sa potichu „Spíš?“

Otočila som sa na neho ale neodpovedala som.

„Môžem tu s tebou ostať ? Si rozhodně lepšia spoločnosť ako chrápajuci Clint.“

„Samozrejme  len nebudeme mať problém?“

„Neboj nikto nič nezistí.“ objal ma svojou rukou a pritiahol ku sebe. Zaspala som tak v hrejivom objatí s mužom asi tak 9x starším ako ja ale cítila som sa veľmi bezpečne.

****

Ráno sme samozrejme zaspali. Našou jedinou výhodou bolo, že ostatný boli tiež unavený a preto vstávali omnoho neskoršie ako zvykli. Zrazu sa otvorili dvere a ja som započula známy hlas.

„Ali ? Spíš? Potrebujem do Toweru a neviem nájsť kľúče od Stárková auta.“

Bola som extrémne vystresovaná lebo Bucky bol stále u mňa v posteli no cez perinu nebol veľmi vidno. Kým som však dokázala čokoľvek povedať Bucky sa začal prebúdzať no toho si všimol Steve a jeho tlak stúpol raketovou rýchlosťou.

„Bucky!“ vtrhol do izby a Buckyho vytiahol z postele. Snažila som sa mu v tom zabrániť ale on ma v amoku odkodil a ja som sa buchla o skriňku.

„Čo tu robíš! Myslel som že som ti včera niečo povedal! Veď to dievča má len 17.“ poučoval ho agresívne a držal ho za ramená pritlačeného   ku stene.

„Steve za dva dni je dospelá. Neurobil som nič čo by nechcela a nič nebolo môžeš sa ukľudniť !“

Ja som ležala na zemi a chytala si pohmoždenú ruku. Steve napokon Buckyho pustil. Bolo na ňom vidno ako veľmi premýšľa.

„Absolútne sa mi toto nepáči keď sa to Tony dozvie budeme mŕtvi všetci.“

Pomohol mi sa postaviť sa a prezrel ruku ktorú som si držala.  Nakoniec sa aj s Buckym odobrali von. Bolo vidno že je na neho stále nahnevaný a toto všetko bude mať ešte dohru. Ruku som si obmotala obväzom a pre istotu dala dlhý rukáv aby sa Tony nič nevypytoval.

Cez deň som s Tonym upratovala dom po včerajšej noci. Všetci Avengers sa presunuli do Toweru trénovať a doma som ostala iba ja Pepper a Tony.

Sedela som v kľude na sedačke keď v tom za mnou prišiel Tony.
„Vanessa môžeš ísť so mnou nachvíľu do garáže? Chcel by som urobiť pár testov kvôli tomu sérum čo v sebe máš.“

Posadila sol sa teda na kreslo vedľa jeho počítačov na ktorých on stále niečo kontroloval.

„Budem ti potrebovať napojiť na hruď elektródy. Daj si dole tričko prosím ťa. “

Čo si budeme nahovárať vedela som že mi mohlo dôjsť k menšiemu problému. Vyzliekla som si tričko tak aby v ňom ostal aj obväz a dúfala že si to Tony nevšimne. Ruka sa mi už stihla zafarbiť do krásnej fialovo modrej modriny.

Tony mi na kľúčne kosti a chrbát nalepil elektródy. A čo človek nechcel ako náhle sa otočil uvidel moju ruku.

„Čo to tu máš, čo sa ti stalo ?“ nechápavo ale stále kľudne sa opýtal.

„No neviem absolútne netuším.“

„Ako je to ale možné ? Ved tvoje zranenia by sa mali liečiť ? To by znamenalo že tvoje telo sa zbavilo tej látky. Pre istotu ešte urobím pár testov bude to trvat tak 2dni. Budem ti musieť odobrať krv a poslať ku do laborky.“

Bol to čudný deň. Nevedela som prestať myslieť na Buckyho ale zároveň ani na Steva. Nechápala som prečo bol tak vytočený a ďalšia vec bol strach z Tonyho. Všetko to zakončila tá správa o mojom zdravotnom stavu.

Aby som to zhrnula mala som v sebe sérum vďaka ktorému som a vedela liečiť byť rýchla, potencionálne vedela pľuť oheň z us a boh vie čo ešte. Na ďalšiu stranu som dostávala od Bruca meditáciu ktorá túto látku potláčala. Občas som však dostala záchvat alebo akúsi chemickú reakciu ktorá mi stav zhoršila a v tom prípade mi Tony dávala oveľa silnejšie lieky po ktorých som bývala 2 až 3 dni nepoužitelná. . .

Na moju hlavu toho dnes bolo naozaj veľa. Nevedela som čo bude s mojím životom a celkom ma to trápilo. Išla som preto skoro večer spať a Tony aj Pepper si všimli že niečo nieje v poriadku.

„Videl si ako bola dnes bez nálady?“ pýtala sa Pepper Tonyho keď večer sedeli na sedačke a popíjali víno.

„Asi len bola unavená z toho ako som jej odohral krv na testy“

„Tony nie, s Vanessou sa niečo deje. Nie len psychicky mám pocit že to sérum .. nejako sa mení.“

„ Áno to som ti zabudol povedať prestala sa hojiť. Mala ranu na ruke. Myslím si že sérum vyprchává. To by bola tá najlepšia správa. Myslím si že to len dramatizuješ.“

„O dva dni má narodeniny. Máš pre ňu už nejaký darček?“

„Myslim že ten najlepší aký by si želala.“

Poprosila by som vás o nejakú spätnú väzbu do komentárov. Neviem či je tento prribeh zaujímavý a či má zmysel v ňom pokračovať. Veľmi si cením každého prečítanie a každej hviezdičky. Ďakujem.