Básne Smrti

Slnko

Ľudská duša na slnko sa mi podobá,
no čas v nej beží rýchlejšie,
tam zatmenie slnka denne sa koná
a dni sú temnejšie.

Je ako slnko, čo bledne
zhasína plameň jeho jasný,
čo stalo sa, že tak biedne
ničia sa sila krásy.

Žiadna duša nie je iná
a nejestvuje na to liek,
temnota sa v dni rozpína,
záchrany však niet.

Možno má to tak byť,
možno Boh to tak zariadil,
ale veď ľudská duša má sniť,
asi len Diabol božie dielo zničil.

Túžim aby slnko hrialo,
slnko mojej duše,
aby ako šíp lietalo,
ako šíp vystrelený z kuše.

Nech letí, letí do sveta
a nech roztopí sneh
nech sa celá pri tom trblieta
a mesiac zhasne hneď.

Vlej sa zlato, slnka lúče
do mojich žíl naveky,
veď netreba na to kľúče
a nejestvujú na to lieky.

A temnota odchádza, mizne,
vari zatmenie slnka končí?
Nič nekončí, cítim mrazenie,
zhasol plameň, zatvorili sa oči...

Philomela Silvam ❤️