Lesana Wampires

Môj neštastný úraz

Lesí Rok 2015: Ráno som sa zobudila na pípanie budíka. Automaticky vbehla dom mojej izby moja mama a položila mi pred nos tanier z raňajkami. ,,Mama ja mám niekedy pocit ,že ty striehneš za dverami a čakáš kedy započuješ môj budík aby si sem mohla vtrhnúť.“Vyzeralo to akoby rozmýšľala ale na nič neprišla. Ja som teda pokrútila hlavou a začala jesť moja mama sa vyparila z izby ale ja som to radšej neriešil. Moji rodičia teda vlastne iba mama pretože môjmu ocovi niečo vycucalo krv ale nikto nevie čo to bolo. ,, Tak ja to idem teda zaniesť.“ Povedala som si skôr sama pre seba a ako som sa išla chytiť kľučky mama otvorila dvere a mne to napasovalo presne medzi oči. Padla som na zem a zostala omráčená ako nikdy pred tím. ,, Ježíš zlatko prepáč ja som nechcela ja som ťa nevidela .“ Prvé čo ma napadlo bolo: Jasné ,že ma nevidela keď bola za dverami a ja pred nimi (dúfam že ste tomu pochopili). Postavila som sa a snažila sa nesprávať ako opitá – nebola som. ,, Nič sa mi nestalo mami. Prosím ťa zoberieš tento tanier dole ja si idem ľahnúť.“ Mama prikývla a ja som jej podala tanier ktorý sa našťastie nerozbil. Mama zavrela dvere a vyparila sa spolu s ňou šiel aj môj tanier. Ľahla som si na posteľ a snažila sa zaspať ale to sa mi nepodarilo pretože mi volala moja kamarátka Katka. ,,Ahoj čo chceš?“ Povedala som troch neochotne ale snažila som sa vnímať jej hlas. ,,Wampírová prosím trochu života do toho umierania!“ Tento jej slogan zo srdca neznášam. Trochu som sa odmlčala aby pokračovala a ona to asi s tou svojou hlavičkou pochopila pretože začala pokračovať. ,, Vidím ,že dneska nemáš náladu na rozhovor pretože mňa napadlo či by sme nemohli ísť do kaviarne.“ Povedala svojim prosebným hlasom. ,, Dobre ale o koľkej?“ Povedala som trochu veselšie veď aspoň sa odreagujem. ,, ANO ja som vedela ,že ťa dostanem von. A teda stretneme sa za pol hodinu.“ Povedala a prvú vetu priam zvrieskla. Obliekla som sa potom trochu upravila aby sa ma ľudia nezľakli. Vybehla som z domu a namierila som si to ku kaviarni kde spolu chodíme pokecať. Pozdravila som sa čašníčke ktorú poznám pretože ako som už spomenula nie som tu po prvý raz. ,, Ahoj počula som hlas mojej kamarátky tak som k nej prišla a sadla som si na sedačku. Čašník nám doniesol kávu ktorú stihla Kaťa objednať. Chlipla som si a začal sa rozhovor. ,, Tak pekne od začiatku prečo si bola ráno bez nálady?“ Začala Kaťa a ja som zistila ,že jej to musím hneď teraz povedať. ,, No vieš ja som mala raňajky a išla som odniesť tanier a ako som sa chytila kľučky mama otvorila dvere a mne vpálila až tak že som spadla na zem.“ Ako som to dokončila Kaťa vybuchla do smiech a ja som sa normálne že hanbila za to že ju poznám. Dopili sme kávu trochu poklábosili a ja som sa už vybrala domou. Tam ma chytila únava a ja som sa vybral spinkať. Pretože ak by som tam zostala ešte chvíľku asi by som si ľahla na zem a zaspala pred dverami do kuchyne. Ahoj ľudia tak túto story píšeme dve ja a Lenka ktorá napísala prvú časť. Tak teda rozhodli sme sa že ona píše nepárne a ja párne. A ďalšiu časť pridá Lenka len ak tu bude aspoň 3 votte. Lenka a Saška