Hlasy.
Stále počujem iba hlasy.
Sú v mojej hlave. Opakujú to isté.
Nikdy im nerozumiem. Nikdy neprestanú.
Kričím. Hlasivky mi dochádzajú, no naďalej odhodlane kričím.
Z mojich očí vypadáva prvá slza.
Už nevládzem.
„décédé aujourd'hui,“ ozýva sa stále.
Pýtam sa sestry, či to počuje tiež.
Pokrúti hlavou a vybehne von.
O zopár minút sa sem dostavia ľudia.
Spoznám ich odev.
Chcú mi zle.
Chcú ma zničiť.
Vybehnem do kúpeľne.
Chytím sa za vlasy. Škriabem, ťahám, no hlasy neprestávajú.
Zosilňujú. Vydám zo seba priškrtený výkrik.
Siahnem po kľučke a zamknem sa.
Zlý ľudia klopú na dvere.
Búchajú.
Kričia.
Priložím sa ruky na uši.
„Prestaňte,“ vzlykám a siaham po nožniciach.
Moje ruky sú červené a hlasy slabnú.
Usmejem sa a znovu to urobím.
Prestáva to.
Zaspávam, som strašne unavená.
Pokračujem v pohybe, kým mi nevypadnú z ruky.
„décédé aujourd'hui.“
„décédé aujourd'hui.“
„décédé aujourd'hui.“
Môj hlas slabne.
Hlasy prestávajú.
Oči sa mi zatvoria.
décédé aujourd'hui.
Dnes zomrieš.
Poznámka autorky: Ahoj! :) Moc dúfam, že sa vám táto jednodielovka páčila <3 Votes, alebo komentáre potešia ♥ Moc by som chcela úprimný názor :))
Love, Chris.
PS: Neivem, či je to dobre... Po fancúzky neviem, ale podľa prekladača to znamená dnes zomrieš, aj dnes si zomrel... jžš.
