Šum slov

Mora

Navštívila ma nočná mora,
podlo ticho hovorila:
Chceš hľadieť na to zhora?
V zúfalstve som to dovolila.

Na seba som sa spoliehala,
nechala som sa niesť,
tak, ako som to robievala.
Bolo dobré sa nechať viesť?

Ich krv som mala na rukách,
kričala som o pomoc.
Hlas bol zamknutý v putách,
stratila som právomoc.

Smrť sa mi smiala do tváre,
zobudila som sa ale.
Čo sa mi to stalo práve?
Rozmýšľam nad tým stále...