†Psycho girl†

Záchvat

Už takto dalej nevládzem. Nedokážem už znášať takú bolesť. Hodinu už plačem a ležim v tme. Zodvihla som sa a bežala do kúpelne.Hodila som sa o zem zobrala do ruky žiletku a robila hlboké rany. Nepomáhalo mi to a tak som chcela bolesť zväčšiť. Rýchlo som zbehla do kuchyne a vybrala z chladničky citrón. Vedela som že to bude boliet ale až takú bolesť som nečakala. Zovrela som päsťe, zahrizla do uteráka a začala pomaly kvapkať na rany. Bol to krásny pocit. Po tvári mi stekali slzy a ja som nevedela čo robiť. Cítila som sa ako uplny blázon.
Pozrela som sa na seba do zrkadla a vydela som strapaté vlasy,rozmazenú riasenku,uplakané oči a bledú tvár. Každym dňom sa cítim horšie a horšie. Vrátila som sa naspäť do postele, bola som strašne unavená ale aj tak som nemohla zaspať. Vtom mi blikla správa. Odomkla som mobil a ostala som v šoku. " ahoj " Písal mi Max. Nevedela som čo mam robit, či mu mam odpisat alebo to nechať tak potom všetkom čo mi urobil.Nakoniec som mu napísala. Vypitoval sa ako sa mám, nechcela som aby vedel ako sa koly nemu trápim ale aj tak som mu to povedala. Čakala som že ho to bude aspoñ trošku zaujímať. No mýlila som sa. Začal si zomňa robit srandu a urážať ma. Nechapem prečo to robí. Radšej som ho ignorovala a mobil hodila o zem. Dlho som sa snažila zaspäť, no po niekolkých minútach sa somnou niečo stalo. Dostala som hrozný záchvat a začala som hystericky kričať. Od tej bolesti ktorú som cítila v sebe, som začala trhať plachtu. Nedokázala som to ovládať, nedalo sa to zastaviť. Neuvedomovala som si ako nahlas kričím a vtom prišla do izby mama. Zovreli sa mi hlasivky a strašne som sa začala triasť. "To to to ... Čo to robíš preboha??!!" rozbehla sa kumna a klakla si pred postel. Videla som jej výraz na tvári a vedela som že toto neskončí dobre. "Mami,prepáč...." slzi mi stekali po tvári a ja som nedokázala zo seba vydať súvislé vety. "Ty si normálna ?? To čo má znamenať ?" čakala som že ma aspoň trochu pochopí ale jediné čo robila bolo histerické kričanie. "Mami prosim nekrič,ja ti to všetko vysvetlím" Konečne som sa vymáčkla. Čakalo ma to čoho som sa tak strašne obávala. Je to pre mňa strašne tažké priznať sa jej zo všetkým. Už som bola pripravená povedať mamine o všetkom no vtom som dostala další záchvat. Ja neviem čo sa to somnou deje. Zas a to isté čo predtým. Na mamin pohlad nikdy nezabudnem. Jediné čo som robila bolo že som revala, zvíjala sa na posteli a nechtami sa zarívala do postele. Cítila som vsebe strašnú psichyckú bolesť .Strašne som si priala aby to už skončilo. Nechcela som aby ma videla mama v takomto stave. Pre každú matku to musí byť strašné. "aaaaaaaaaa.. Mamii prosíím dosť " otvorila som uplakané očí a vtom.......