Policajt zo Starej Vsi

Prológ

"Ahoj, Darkanzali."

"Ahoj, Tamid."

"Máš nejaký nový prípad?"

"Zatiaľ nie, ale počul som o jednej zaujímavej veci, vraj Jimmy Lasur chystá atentát na Mižua Alamóda. 

"Poďme to vyšetriť, hoci ... riskujeme že nás zavrie federálna polícia."

"Tak dobre, vždy som mal rád adrenalín, ale toto bude veľmi tvrdý oriešok."

"A my doň zahryzneme."

"Presne tak," povedal som a vyšiel som von z autobusu, pri ktorom ma už čakalo osobné taxi. O pár minút neskôr som už bol vo svojej pracovni. Hneď pred dverami ma už čakal môj strážnik, Zayn Bilal. 

"Počuj, prišiel k nám Jimmy Lasur, vraj potrebuje pomoc, a to ihneď."

"Dobrý deň, pán Hakeem. Veľa som už o Vás počul. Teší ma."

"Aj mňa teší, že Vás spoznávam," povedal som trochu rozrušene, lebo som už vôbec nevedel, kde je pravda, "ale prejdime rovno k veci."

Vyznačoval som sa v práci hlavne tým, že som nikoho nezdržoval, aj keby dotyčný mal neviemkoľko času. Vo voľnom čase to bol pravý opak.

"Tak, od všelijakých novinárov som sa dozvedel, že chystáte atentát na Mižua Alamóda. Je to pravda?"

"Nie, nie! Samozrejme že nie! Ja by som v živote nikoho nezabil!"

"Dobre, dobre, len nekričte, prosím Vás. Viete, ja už som si odpradávna myslel, že novinári klamú, ale stále ste ma nijako nepresvedčil, že pravda je na Vašej strane. Slová mi nestačia, potrebujem dôkazy."

"Takže Vy potrebujete dôkazy?!? Počkáte si až ma zabijú a až potom mi začnete konečne veriť?!?"

Vstal som zo stoličky a šiel som si zobrať lieky proti bolesti, lebo vždy, keď na mňa niekto vyskočí, rozbolí ma hlava. Ale to mi tentoraz nestačilo a zavrešťal som: "Ukľudnite sa!!!" 

Jimmy Lasur so zavrčaním vstal zo stoličky a povedal: "Hovoril som Vám pravdu, ale Vy ste mi neverili. Dovidenia." A odišiel.

Dvere sa za ním zatvorili, ale zrazu sa ozval výstrel a krik. 

"Čo sa deje?" povedal som rozrušene, " čo to bol za krik?"

"Predpokladám, že zakričal Jimmy Lasur a strieľal ... poďme sa pozrieť."

A tak sme vyšli von. Vonku bolo celkom pusté parkovisko, až na moje auto a spustila sa fujavica. Všade okolo boli stromy, takže tam nedopadalo veľa slnečného svetla. Keďže som následkom toho nevidel veľmi dobre, čo sa tam deje, tak som si posvietil baterkou. Na jednej tmavej strane parkoviska stál muž so sivou bundou, kapucňou na hlave a s pištoľou namierenou na druhú, tiež tmavú stranu parkoviska. Tam na zemi ležal muž oblečený do šedého kabátu a v ňom som spoznal Jimmyho Lasura. Tesne pri hrdle mal červenú bodku, ktorá sa však ďalej rozlievala. 

"Idem k Jimmymu." povedal som brajúc si pištoľ do ruky, "v prípade, že by na mňa ten muž s kapucňou strieľal, začni strieľať aj ty naňho, dobre?"

"Dobre." povedal Tamid, "veľa šťastia."

A tak som odišiel. Keď si ma muž s kapucňou všimol, začal po mne strieľať a trafil ma do ramena. Tamid začal strieľať tiež, ale už bolo neskoro. Muž s kapucňou utiekol. Keď som došiel ku Jimmymu, bol v bezvedomí. Zavolal som záchranku a začal som resuscitovať. Keď záchranka prišla, lekár mohol konštantovať už iba smrť.