Policajt zo Starej Vsi

Policajt zo Starej Vsi Chapter 3

Odišli sme. Prechádzali sme sa po Prešove a neďaleko sme zašli do reštaurácie.

"Takže, zač..."

Vtom ma prerušila čašníčka.

"Čo si dáte?"

"Jednu kávu pre dámu a neskafe pre mňa."

"Takže, už nás nič nevyrušuje, môžem sa ťa začať pýtať." pokračoval som v reči, ktorú som nedokončil.

 "Tak začni."

"Už viem, že to bol tvoj najlepší priateľ. Ako sa volal?"

"Volal sa Atuf Mehmud."

"Mal aj nejaké iné známosti?"

"Áno, mal veľa priateľov."

"Poznáš ich?"

"Poznám iba dvoch. Ten prvý bol jeho kolega v práci, volá sa Adam Masood. Ten druhý bol jeho kamarát z partie. Volá sa Jabir Hussain."

"Mal aj nejakých nepriateľov?"

"Áno, mal jedného.  Volá sa Jamal Tarek. Údajne neboli priatelia už od detstva, ale skutočnými nepriateľmi sa stali až vtedy, keď Atuf mu zničil život tým, že mu prebral frajerku. Tou frajerkou som bola ja. Ale nijako to neľutujem. Jamal odjakživa nebol dobrý v ničom. Nemala som ho veľmi rada. To je aj dôvod, prečo som sa tak rýchlo namotala na Atufa."

"Aha. Ďakujem. Keby som sa ťa ešte niečo chcel spýtať, kde ťa môžem zastihnúť?"

"Bývam v hoteli Dukla. Nechcem sa vrátiť do nášho starého bytu. Bojím sa."

"Môžeš sa nasťahovať ku mne do domu ak chceš."

"Nie, to netreba."

"Nebudeš musieť nič platiť."

"No tak dobre. Príď za mnou pred hotel, idem si zbaliť veci."

"Dobre. Uvidíme sa tak o pol hodiny, lebo musím ešte zobrať nejaké odtlačky prstov a tak. Ahoj."

"Ahoj."

Išiel som späť na parkovisko, odobral som vzorku krvi, Tamid zobral odtlačky prstov obete, pomaly som pinzetou vybral z hrude guľku celú od krvi a išli sme k autu. O 3 minúty už som bol pred hotelom. 

"Tak čo, všetko máš pobalené?" opýtal som sa, keď som vystupoval z auta, aby som jej pomohol s nákladom.

"Áno, mám." odpovedala mi, keď som zatváral kufor, "Môžeme ísť."

Nasadli sme do auta a odišli sme. Po ceste tam stále boli tí (drzí) policajti. Ale bol tam ešte aj ďalší policajt. 

"Vitajte späť pri nás, pane."

"Ahojte."

"Ako bolo v Prešove? Vzadu vidím peknú pani, zdravím."

"Dobrý deň, pán policajt." odpovedala.

"No, v Prešove nám bolo celkom dobre. 1.tretina návštevy bola veľmi smutná, 2.tretina návštevy už bola lepšia a 3.tretina návštevy bola najlepšia z celej návštevy Prešova. A ako Vám ide práca?"

"Výborne. Ale..."

"Čo sa stalo?"

"Tá vražda v Prešove..."

"No?"

"Kým bol náš kamarát preč, po ceste sme stretli muža, ktorý šiel nebezpečne rýchlo autom. Mal na sebe kapucňu. Zaznamenali sme jeho poznávaciu značku. Chceli by ste ju vidieť?"

"Áno."

"Sipho, ukáž pánovi policajtovi tú poznávaciu značku."

Vytiahol z vrecka notes, v ktorom bola záložka s označením veľmi dôležitý údaj a bola založená pri strane, na ktorej bola napísaná poznávacia značka vozidla muža s kapucňou.

"Tu je." ukázal mi tú časť notesa, "chcete si ju nechať?"

"Ak môžem, rád by som."

Vytrhol stranu s poznávacou značkou vozidla a podal mi ju so slovami: "Pevne si to strážte, môže Vám to pomôcť."

Keď to hovoril, jeho tvár bola zachmúrená, avšak som v nej videl aj štipku diabolského úsmevu.

"Inak aj my sme z Prešova, skadiaľ ste vy?"

"Ja som zo Spišskej Starej Vsi. Myslím, že už by sme si mohli aj tykať."

"Súhlasím. Ja som Usama Neo."

"Ja som Darkanzali Hakeem. Prepáč, už musím ísť. Uvidíme sa neskôr. Čau."

"Čau. Dovidenia, pani."

"Dovidenia."

Naposledy sme zamávali policajtom a išli sme domov. Cesta bola ako predtým stredne obtiažna, ale zvládli sme ju. Keď sme došli späť na policajnú stanicu do Spišskej Starej Vsi, parkovisko bolo celkom pekné, ale bolo vidno ešte menej, lebo za 10 rokov stromy veľmi vyrástli. Pred dverami ma ako stále čakal môj strážnik Sameer Gabir. 

 "Dobrý večer, páni. Dobrý večer, pani......"

"Salma. Stačí, keď ma budete volať Ruwa."

"Nie, mne stačí: pani Salma. Každého tak oslovujem."

"Aha, tak dobre."

"Pán Sameer, dnes ste mali mať voľno, nepovedal som Vám to náhodou?"

"Áno, povedali. Ale doma nemám čo robiť, tak som sa bol niekde prejsť a potom som sa sem vrátil. Šanca, že tu ten vrah príde znova, je pekelne veľká."

"Prečo?"