Policajt zo Starej Vsi

Policajt zo Starej Vsi Chapter 4

"Keď som sa prechádzal, šiel som okolo lavičky a sedel tam muž, ktorý ma potkol. Asi ma spoznal. Zakolísal som sa, no nespadol som. Obzrel som sa a..."

"A?"

"...bol to muž s kapucňou na hlave a mal na sebe tepláky. Spýtal som sa ho: "Prečo ste ma potkli?" On mi odpovedal: "Vy ma nespoznávate?" V záujme bezpečnosti som mu radšej odpovedal: "Nie, nepoznám Vás." Ale on mi nato odpovedal: "Nie je to posledný krát čo sme sa videli. Uvidíte, budú sa diať zaujímavé veci." Na otázku: "Aké zaujímavé veci?" mi odpovedal: "Nikto nevie čas ani miesto, kedy nastane koniec. Tak to je aj so mnou, len to koniec sa musí nahradiť slovom...nebudem to tu rozoberať." Myslím, že to bol ten muž, ktorý zavraždil Jimmyho Lasura. Preto som sa sem vrátil. Myslím, že ten človek bude najprv obliehať policajnú stanicu, ako môj dom. Ostanem tu cez noc."

"Dobre, zostaneš tu aj s Tamidom. Tamid?"

"Áno, Darkanzali?"

"Ostaneš tu so Sameerom. Postrážite policajnú stanicu...je viac pravdepodobné, že vrah zaútočí sem. Ja spolu s Ruwou zostanem doma a budem strážiť svoj dom, veď aj tak nikto nevie, kde najprv vrah zaútočí. Predpoklady nestačia."

"Dobre, ostanem tu so Sameerom. Budeme to tu strážiť." 

Potom sme aj s Ruwou odišli k môjmu domu. Vybalili sme veci a vošli sme do dvojposchodovej budovy. Vnútri bola velikánska hala s dvoma stĺpmi gréckeho štýlu. Pri protiľahlej strane dverí boli točené schody do hornej haly. Po bokoch boli ešte hranaté časti haly a dvere do bočných izieb. 

 Ruwa Salma sa ubytovala na poschodí, ja som býval tiež na poschodí, ale na protiľahlej strane jej izby. Nasledovala večerná hygiena a potom sme išli spať. 

Bolo 10 hodín v noci a zrazu sa ozval môj mobil. Na mobile blikalo číslo Tamida. Zdvihol som ho:

"Áno? Máte niečo?"

"Ani nie, ale zdalo sa mi, že som pri vchode do parkoviska videl bliknúť malé biele svetlo. Prišiel by si? Mohol by si útočníka prekvapiť zozadu. Ó, nie. Zasvietil na mňa. Je to on! Je to on!!! To je ten vrah s kapucňou na hlave! Všimol si ma a... do šľaka! Odišiel."

"Takže už nemusím prísť?"

"Asi už nie. Keby dačo, ešte ti zavolám, OK?"

"OK."

Asi okolo pol druhej mi znovu zazvonil mobil. 

"Áno?"

"Darkanzali? To som ja, Sani Gawdat."

"Čau! Vyľakal si ma. Ako sa máš?"

"Celkom dobre, ale volám ti teraz v noci iba preto, či by si náhodou nemohol prísť teraz ku mne, lebo vonku sa pohybuje veľmi rýchlo nejaké biele svetielko. Prídeš?"

"Hoci by som mal strážiť svoj dom, biele svetlo je u teba a nie u mňa, takže prídem asi tak za 5 minút."

"Dobre. Očakávam ťa. Mám niečo podniknúť?"

"Nie. Len v pokoji lež a sleduj to biele svetielko. Keby náhodou zmizlo, zavolaj mi."

"Dobre. Čau."

"Čau."

"Práve teraz! Nuž čo, je to moja práca." pomyslel som si. Rýchlo som sa poobliekal a vošiel som do Ruwinej izby. 

"Ruwa?"

"Áno, Darkanzali?"

"Odchádzam preč asi na pol hodiny. Postráž tento dom, keby sa dačo stalo. Dám ti môj záložný nôž."

"Dobre."

Podal som jej svoj záložný nôž a vyšiel som z jej izby. Zišiel som dolu schodmi, prehodil som si cez plece kabát a vyšiel som z domu. Vonku fúkal celkom silný vietor, na oblohe bol mesiac v splne, ale auto tam ... nebolo! Preto som ešte raz zavolal Sanimu:

"Áno, Darkanzali?"

"Nevidel si pred svojim domom nejaké auto s ostrieľanou karosériou?"

"Áno. Videl som ho."

"Je pri ňom dakto?"

"Nie....počkaj.....áno. Je tam muž s kapucňou na hlave a práve otvára dvere auta. Tuším z neho vyberá pištoľ."

"Ak vidíš ako vyzerá tá pištoľ, mohol by si mi ju opísať?"

"Nie, nevidím ju. Je príliš ďaleko."

"Na akej ulici bývaš?"

"Bývam v Červenom Kláštore ulici smerom na Lechnicu. Celé nádvoria domov je vidno, avšak ja bývam vo vidieckom prostredí. Keď prídeš do Kláštora, pri protestantskom kostole zaboč doprava a potom ešte raz doprava. Asi 3. dom od križovatky je môj."

"Ďakujem. Prídem tam na bicykli."