I will always love you

22

"Leo, zober si ten darček lebo takto nás bude starká dlho čakať" nahlas naňho zakričím a list s denníkom nechám položený na nočnom stolíku. Nemám silu a ani chuť to teraz riešiť. Predsa sú Vianoce a posledné čo chcem je si ich skaziť nejakými Massonovými pocitmi, ktoré viem, kvôli čomu si ich písal.

"Mami, už poď" nedočkavo sa ozve Leov hravý hlas z chodby. Niekedy ma prekvapuje ako môže byť stále tak dobre naladený. 

"Idem" iba nad ním prekrútim očami a konečne sa postavím z postele na ktorej som sedela a premýšľala pomerne dlho. čo najrýchlejšie vojdem do chodby, kde ma už nedočkavo očakávajú moji chalani.  

"Konečne. Dneska si nejaká pomalá" mierne na mňa zazrie a následne vybehne z bytu. 

"Si v pohode?" opatrne ma pohladká po chrbte Chris. 

"Hej. Len ma to dostalo. Neviem čo s tým mám robiť" zúfalo si vzdychnem a pritiahnem sa na jeho hruď.

"Podľa by si si to mala prečítať. Aspoň zistíš čo by si mala vedieť" jemne ma pobozká na temeno hlavy a následne ma posunie smerom k dverám lebo veľmi dobre viem, že Leo tam už nedočkavo stepuje. 

"Uvidím" súhlasne prikývnem a následne sa vyberiem k auta, pred ktorým už stojí Leo. Chris ho cez okno otvorí aby si  mohol ísť sadnúť dnu. Hneď doňho vbehne. Iba sa nad ním zasmejem a nasledujem ho. Sadnem si na miesto spolujazdca a Chris hneď na to na miesto vodiča. Konečne sa môžeme vybrať preč. Celú cestu len počúvame nedočkavé rozprávanie Lea, ktorý básni o tom ako sa budú s dedkom hrať. Na čo sa úprimne ani ja neviem dočkať. To, že sa môj starký dožil mojej svadby aj môjho syna je niečo skvelé. Predsa len polovicu môjho života patril k mojim najobľúbenejším členom v rodine. Neviem čím to bolo tak ale bolo. Veď si to len predstavte. Starký, ktorý vám dáva len múdre rady do života, radí vám čo ako spraviť a podporí vás v každej debiline čo vás len napadne. A ešte k tomu tá najlepšia vec. Pečie vám pravidelné sakramentský dobré koláče. proste takého starkého si každý praje mať. 

"Už tam budeme?" nedočkavo sa spýta Leo. 

"Už sme tu" odpoviem s úsmevom. Hneď ako zastaneme vybehne z auta a namieri si to rovno do domu. 

"Som rád, že to tu má tak rád" ozve sa so smiechom Chris. 

"Ja tiež" súhlasne prikývnem a následne sa spoločne vyberieme do domu. Z kuchyne započujem starkého hlas, ktorý ma automaticky prenesie do mojich detských čias. 

"Áno?" zdvihnem s otázkou aj keď veľmi dobre viem, kto volá.

"Áno? Čo robíš kočka?" v telefóne sa ozve starkého typický hlas s jemným pobavením lebo nikdy nechápe prečo zdvíham s otázkou áno. Ale tak ako inak to mám robiť? 

"Nič. Len ležím"  myknem plecom aj keď veľmi dobre viem, že ma nevidí. 

"Tak prídi. Upiekol som niečo" povie rozhodne. 

"Hneď som tam" hneď ako zložím sa v sekunde postavím a s tempom pretekára sa vyberiem na bicykel a taškou v ruke. 

" Idem k starkému" zakričím nahlas a následne sa stratím. Milujem chodenie na bicykli. Ten vietor, ktorý mi vije rovno do vlasov a ten pocit voľnosti. Krútim tak rýchlo ako len dokážem aby som mala dostatočnú rýchlosťou. Cestou pozdravím pár ľudí až sa dostanem na zákrutu na ktorej sedí stále na tom istom mieste stále ten istý starý pán. Vyzerá ako mi sledoval dianie na celej ulici a aby sa náhodou niečo zlé na nej nestalo. S úsmevom od ucha k uchu sa mu pozdravím a on spraví hneď to isté. Rýchlo pokračujem dole po rovnej ulici až zastanem pred starkého domom. Z veďľajšieho domu hrá cigánska hudba, ktorú som zvykla ako mladšia počúvať. Podľa mňa majú veľmi dobrú hudbu. 
Brána je ako vždy odomknutá iba v tom momente keď mám pre niečo prísť. Bicykel si položím na trávnik vedľa domu a rýchlo vojdem dovnútra. Do nosa mi hneď udrie veľmi dobre známa vôňa jeho cesnakových slimákov, v ktorých je neskutočný expert. Pravdepodobne to bude tým, že si ich trénoval dosť dlho takže do toho už dostal.

"Ahoj" zakričím na celý dom a vyberiem sa na svoje typické miesto kde viem, že ma už čaká moja typická degustácia, ktorú tak milujem.

"Grace, no konečne ste tú" nedočkavo dobehne mama a jemne ma objíme. 

"Ja viem trošku meškáme" rýchlo sa ospravedlním.

"Nevadí, hlavne, že ste tu" usmeje sa na mňa a potom na Chrisa a hneď ma začne ťahať za ňou do kuchyne kde nás už všetci čakajú. Rýchlo sa s každým pozdravíme a sadneme si na naše miesta. Ako inak musíme aj niečo zjesť lenže kvôli Leovi to trvá len krátko lebo on sa chce ísť rýchlo hrať s dedkom. Na veľa to ukončíme a zvyšok večera strávime len rozprávaním o typickým veciach. Pred odchodom sa vyberiem nájsť  Lea a dedka a nájdem ich v izbe ťažko drviť karty. 

"Sú spolu zlatý" zašepká mi do ucha Chris a následne ma jemne chytí za pás. 

"Neskutočne. Ja som taká rada, že ho má rad" poviem rozhodne. 

"Aj ja. Je dobré, že má taký vzor" súhlasne prikývne. 

"Veď aj ty si mu vzor" rozhodne sa naňho pozriem. 

"Svojím spôsobom ale on má isto viacej múdrostí ako ja" vysvetlí mi. 

"Fajn to je možné. Ale teba má stále radšej" pozriem sa do jeho zelených očí, ktoré sa ani po takom čase vôbec nezmenili. 

"Možné to je" súhlasne prikývne a jemne ma pobozká. Hneď potom zrušíme ich zábavu lebo musíme ísť domov. Leo chvíľu protestuje. Takže nakoniec sa dohodneme, že tu ostane cez noc a zajtra preňho prídeme. Rýchlo sa s každým rozlúčime a vyberieme sa domov. Prvé čo spravím je keď prídeme domov, že si vezmem denník a spoločne s ním si sadnem na gauč. 

"Ideš to čítať?" opatrne ma spýta Chris keď si ma všimne. 

"Hej. Bude to tak lepšie" poviem rozhodne. 

"Súhlasím. Potom príde za mnou" pobozká ma na vlasy a dá mi priestor. Presne toto je ten dôvod prečo ho mám tak rada. Zhlboka sa nadýchnem  a otvorím ho. Hneď zbadám Massonov rukopis. 

Milý denníček, či ako sa to má začať. Ak mám povedať pravdu ani ja sám neviem keďže som nikdy takéto blbosti nerobil ale moja dokonalá priateľka, ktorá je mimochodom naozaj dokonalá.  A je to pravda Grace si. Tak ona ma donútila si to písať. Vraj to pomôže. Veľmi o tom pochybujem ale tak asi začnem aj keď ani sám neviem kde. Všetko to začalo....