Mafia Girl

*3*

Sedím pred otcom už asi pol hodinu.

Vyzeralo to, akoby nevedel nájsť tie správne slová. Je nervózny.

„Viem, že budeš namietať, to máš po mame," potichu sa zasmial.

O mame sa tu takmer nehovorí, a to neviem ani ako zomrela.

Jej obraz visí v hlavnej sieni.

Zomrela, keď ja som mala len dva roky.

„A hlavne si tvrdohlavá..."

Pozrela som sa na jeho ustarostenú tvár.

„Otec, povedz to narovinu. Mám ešte nejakú prácu."

„Tak teda dobre," posadil sa oproti mne na gauč a chytil ma za obe ruky.

Tak toto asi nebude.orijrmna správa.

„Nemal som odvahu ti to povedať, a nesúhlasím s tým, ale jednoducho to tak musí byť kvôli zachovaniu dobrých vzťahov," zhlboka sa nadýchol.

Pár sekúnd bolo ticho.

Vedela som, o čom hovorí. Je to žiaľ tak v každej takejto rodine.

„Ešte, keď si bola v brušku, podpísali sme mier medzi jedným mafiánskym klanom, ktorý nám šľapal po krku dlhé roky. Dohoda znela, že ťa vydáme za jeho syna, ktorý v tom čase mal 5 rokov."

Bola som nahnevaná, ale nedala som to najavo.

„Otec, to je v poriadku," nasilu som sa usmiala naňho.