Najkrajšia spomienka môjho života

Šiesta kapitola - Divadlo

Mala som už po krk toho ako si tu každý chodil ako na husle. Všetky mi vyžierali chladničku a chodili si tu kedy sa im zachcelo. Už som toho mala plné zuby. Toto bolo už veľa aj na mňa. Nemala som žiaden čas pre seba. To musím vždy každému dvíhať telefóny, alebo čo?

Rýchlo som si umyla vlasy a oholila som si nohy a podpazušie. Nestihla som si dať ani kondicionér. Poriadne som sa vyutierala a vypustila som vaňu. Obliekla som si svoj župan a vlasy som zabalila do uteráka.

Evu som našla spoločne s mojimi ďalšími kamarátkami sedieť za mojim ostrovčekom ako popíjajú môj džús a jedia moju zeleninu. Bola som z toho na nervy.

„Ahoj," pozdravili sa všetky.

Neodpovedala som. Len som si chcela naliať zo svojho džúsu, keď som zistila, že krabica je prázdna. Zadívala som sa na svoje kamarátky, ktoré sa pokojne rozprávali, akoby boli u seba doma a nič sa nedialo.

„Už toho mám dosť!" môj krik prerušil ich rozprávanie.

Všetky mi už konečne venovali pozornosť.

„Nielen, že mi chodíte vyžierať chladničku," ukázala som na moju zeleninu na ich tanieroch. „Dokonca mi vypijete aj všetok môj obľúbený džús. Už toho mám po krk. To s tým jedlom ma štve, ale moja vaňa! To už nemôžem žiť bez toho, aby mi jedna z vás vtrhla do môjho bytu a stále niečo chcela. Chodím ja niekedy do vášho bytu a ruším vás pri vašich kúpeľoch alebo sexe? Prečo mi to robíte? Neviete si samy naplniť chladničky? Mám toho dosť."

Všetky boli ticho. Vyhodila som prázdnu krabicu od môjho džúsu aj krabicu od zeleniny. Naliala som si svoju kávu a odpila som si.

„Neviem čo ti vadí," prehovorila Amber.

„Ty sa ma to ešte pýtaš? Neustále za mnou chodíte ako chvostíky za psom. Stále mi vyvolávate a keď náhodou neodpovedám, tak ma kontrolujete ako dieťa. Chodíte vyžierať moju chladničku a keď si konečne po dlhom týždni chcem uvariť niečo dobré, tak nemám z čoho, lebo ste mi všetko zožrali. Keď si po dlhom týždni a plávaní chcem dať kúpeľ prídete tu a znova ma vyrušujete. Neberte si to zle mám vás rada, ale nezdá sa vám, že je to trocha cez čiaru? Mňa už nebaví sa správať ako vaša matka. Mne sa už nechce sa stále starať len o vaše životy. Nechce sa mi vás ukladať do postele po tom ako ste sa na nejakej párty opili ako svine. Nechce sa mi vás dostávať z opice. Už konečne dospejte!" povedala som im všetko čo som mala na srdci.

Ani jedna z nich nepovedala ani slovo. Všetky mlčali a premýšľali nad mojimi slovami.

„Je nám to ľúto," prvá sa ospravedlnila Sia.

„Aj mne to je ľúto," zhodla sa Amber s Evou.

„Bolo to cez čiaru. Proste si sa o nás vždy starala a my sme si na to asi až priveľmi zvykli," vysvetlili.

„Tak si odvykajte. Teraz si idem dokončiť svoj kúpeľ a vy robte čo len chcete, len mi nevyžerte úplne celú chladničku," upozornila som ich.

Všetky prikývli a ja som sa vrátila do svojej kúpeľne. Znovu som si napúšťala vaňu a späť som si do nej ľahla. Nemalo to už ale taký účinok, pretože som sa už necítila taká uvoľnená ako predtým. Zavrela som oči a vzdychla si.

Premýšľala som nad tým čo asi tak robí Denis. Čo, ak tiež leží vo svojej vani a premýšľa nad našim rande? Možno je z toho všetkého vyhúkaný a nevie sa večera dočkať, rovnako ako ja.

Z hrdla mi unikol divný vzduch a ponorila som sa pod vodu. Pod vodou bolo tak príjemne, ticho. Nemohla som ale dýchať, preto som si pod vodu ponorila len uši a zavrela oči. Presne nad vaňou som mala okno, cez ktoré do kúpeľne prenikala slnečná žiara.