~•Butterfly•~

Chapter 1

13.2 2009

Deň, keď môj otec zomrel a môj život sa zmenil.

Dwayne Johnson najlepší zápasník v ringu. Prezývaný ako BIGDADDY. Bol najlepším boxerom v okolí, vyhral niekoľko majstrovstiev, bol môj veľký vzor. Pamätám si ako mi po prvý krát povedal čím sa živý. Skoršie išiel za mnou ako za mamou, bola som silnejšia povaha ako ona. Nebola som jeho princeznička, bola som jeho BAdass (drsnačka). Vychovával ma ako chalana, vedela som všetko o boxeroch o ich chmatoch, trikoch. Chodila som s ním na všetky tréningy, zápasy, majstrovstvá. Boli sme ako jedna krv. Učila som sa od toho najlepšieho, preštudovala som všetky knihy, pozrela som si všetky videá, nevymeškala som ani jeden zápas. Potom prišiel ten deň, deň ktorý sa zaryl do pamäti každému.

Dwayne Johnson skonal pri majstrovstvách sveta vo finále s veľkým protivníkom Batistom. Zasadil pravý hák a Big Daddy upadol na zem a už sa neprebral. Bola som tam, videla som každý chmat, každý úder. Slzy zaplavili moje oči a môj život sa zmenil. V ten deň sme sa s mamou dozvedeli, že otec zomrel na zlomený väz.

Moja mama to zobrala najhoršie. Vinila sa za to, že mu niečo takéto dovolila, vinu jeho smrti si dávala na seba. Až sa nakoniec dostala z toho najhoršieho. Teraz je z nej matka, ako každého tínedžera až na tože sa o mňa stará 2x viac ako normálna. Mama je proste stále matka v domácnosti a ja?

Som druháčka na Strednej, pred nedávnom som oslávila 17 narodeniny. Dneska je to presne 6 rokov od tej tragédie. Náš život sa zdá byť v pohode, stále nás ešte trápi jeho strata, ale naučili sme sa stým žiť.

Byť 2 na strednej je ako boj. Každý to poznáte, všade máte skupiny a všade sa všetko rieši. Na našej škole máme ako tak tie najdôležitejšie.

Emáci, bifloši, počítačový géniusi ,maniaci na hry, čitateľský klub, športovci, roztlieskavači a samozrejme nemôžem zabudnúť na našu elitu.

Je to skupina plná favoritov, populárnych a samozrejme bohatých deciek, ktoré sa vždy povišuju nad ostatnými. Ja patrím do skupiny biflošov, tak zvanej outsideri. Na našej škole je ich málo a preto nás strčili do jedného vreca. Ako prvá je to Anna, štipendistka, dievča odcudzované za to že nemá prachy. Je 2 ako až na to že viem hovoriť, vlastne vie hovoriť, no hanbí sa.

Ďalej Kirsten moja najlepšia kamoška,sme spolu už od základy. Je úplný šialenec a tak isto aj počítačový génius. Steph taktiež zvaná "slizká steph". Nazývávajú ju tak preto lebo ma strojček. A to ju nechcete počuť smiať. A nakoniec Joshua chlapec horší ako dievča. Nie že by bol Gay, ale tak trochu je moc precitlivený. A takto sa skladá naša skupina outsiderov, je ich aj viac ale verte mi, toto sú ti najvetší experti.

Samozrejme, skoro by som zabudla. JA- Kelsey Johnson.17 ročná bifloška a potomok zosnulého boxera. Keď sa vám život zrúti, nie je nič lepšie ako si zaryť hlavu do knihy a nasávať informácie a divy sveta.

Môj deň sa začína tak isto ako každý, oblečiem sa naraňajkujem a idem do školy. PO ceste sa stretnem s Annou,Kirsten,Steph a napredujeme do školy. Keď už prídeme, každá sa rozdelíme do svojej triedy, samozrejme každá jedná z nás ma istú triedu ale ich prvá vec je WC. Tak sa sama potulujem po chodbách, ľudia do mňa strkajú a robia že ma nevidia ako inak.

Prajem si aby som už mohla byť v triede a sedieť na zadku. Ale to by som nebola ja, keby som do niekoho nenabúrala. Knihy sa mi vyšmykli z rúk a padli na zem. Kľakla som si a začala som si ich zbierať, keď som zrazu zazrela ako mi niečia ruka pomáha. Zdvihla som sa a on mi podal zvyšok mojich kníh.

Civela som naň ho ako by som práve videla ducha. Stál tam a pozeral sa na mňa chalan s hnedímy očami, so špinavo-blond vlasmi ktoré, mal zastrkané v kapucni od jeho Mikini.

,,Prepáč." to že som sa s ľuďmi zrážala na chodbe sa mi stávalo mnohokrát. Ale to že by mi niekto pomohol, alebo že by sa mi ospravedlnil je novinka.

,,Nevidel som ťa." a je to tu, niekedy si skúsim prestrčiť ruku cez seba, či naozaj nie som duch. Ale bingo nie som. Len som sa chápavo pousmiala a prikývla som.

,,V pohode, bola to aj moja chyba.“ poďakovala som sa a obišla som ho. Bola som pár skriniek od neho a nedalo si mi za ním neotočiť. Hneď ako som to spravila, sa moje oči stretli s tímy jeho. Pozerali sme sa na seba. No potom sa otočil a odkráčal za roh. A ja som tam stála porazená sama zo sebou. Vošla som do triedy, práve keď zazvonilo na hodinu. A celý čas som myslela naň ho. 

Čas plynul pomaly a mne išla prasknúť hlava. Nevedela som prestať, bol ako osina v zadku a toho ani nepoznám. Hneď ako skončila 3 hodina som vyšla pred školu, kde sme mali s babami také malé miesto pod stromom s lavičkou pod a košom vedľa. Baby boli vždy ako v dobrej nálade, no ja som bola stratená.

,,Čo to s tebou je?" povedala Steph a nebola by to ona, keby ma neoprskala. Utrela som si od nej tvár a venovala som jej otravný pohľad. ,,Nič, len musím stále na niečo myslieť inak sa zbláznim." zamrmlala som.

,,Oh okay,čo dejepis. Vedeli ste sloh?" zapojila sa Anna. ,,Napísala som 3 strany o Francúzskej revolúcií." - ,,Ja 4." a začala sa hádka. Tak toto tu je každý deň, niekto sa háda pretože niekoho podvádzajú, niekto preto lebo má problémy. No my kvôli tomu, kto je múdrejší, alebo o úplných blbostiach.

Je to ako telenovala, smejete sa na tom ale tak isto preciťujete s nimi. Moje oči zabehli na vchod naše školy, kde sa pohla povedomujúca postava. Hneď som zistila kto to je a začala som strkať do kirsten ktorá hrala flappy bird. ,,Čo je?" otočila hlavu ku mne. ,,Kto to je?" hodila som pohľadom naň ho ako nastupoval do auta a za pár sekúnd bol preč.

,,Oh, to je Justin Wilson.." jeho meno mi stále vírilo v mojej hlave. ,,A?" dožadovala som vedieť viac. ,,No moc o ňom neviem, viem že tu býva celý život a je 3,no a je sexy." pozrela som sa na ňu a potom na miesto, kde pred chvíľou bol. ,,Mohla by si mi o ňom zistiť viac?" pozrela som sa na ňu nádejne. ,,Prečo?"

,,len tak." mávla som rukou. ,,Niekto sa nám tu zamiloval." zaštebotala Steph a začala sa smiať, nemohla som si pomôcť a musela som sa zasmiať tiež. ,,Nie len, je na ňom niečo divné, volajte ma šialenou, ale ak to nezistím tak asi už nikdy nezaspím."

zasmiali sme sa a práve zazvonilo na ďalšiu hodinu a hneď sa chodby zaplnili žiakmi. Zrazu do mňa niekto drgal a všimla som si Kirsten. ,,Pokúsim sa čo bude v mojich silách ale nič nesľubujem, do večera by to malo byť." usmiala som sa.

,,Vďaka." úsmev mi opätovala a začala hodina matiky.