~•Butterfly•~

Chapter 9

Ako dni plynuli, ja a Justin sme každý deň trénovali a pripravovali sa. Behom mesiaca sme navštívili a vyhrali niekoľko zápasov a blížil sa pred nami ten najväčší. Majstrovská sveta nebola žiadna sranda a hlavne ak sa jednalo o zápas ktorý nás dostane do semifinále. Justin sa každým jendým krokom zlepšoval, síce som ho dostatočne týrala ale tak je chlap a vydrží niečo. Tak ako nám išiel tréning som dohliadala na to aby sa učil.

 Prísahám, že aj škrečok by to pochopil rýchlejšie ako on. Bolo to skôr týranie pre mna ale tak vydržala som to. Náš vztah sa zatial nikde nepohol, ak to vôbec môžem nazvať vztah. Áno sme kamaráti ale zatial len to, cítim k nemu niečo viac, ale možno to je len tým, že s ním trávim priemerne stále dosť času. Čo sa týka báb, stále nič netušia a tak isto neviem či im to mám povedať.

No ked nas uvidia na majstrovstvach v telke, neviem ako to skryjem. Práve teraz som sedela na zemi a učila som sa jednotné štáty našej zemi. Každý štát, mesto prose všetko. Justin si išiel pred chvilou zabehat. 

Vzhladom na to že v poslednom čase sa v Los Angeles počasie zhoršilo, som trochu nachladla a tak sa mu vyhýbam čo najviac. Vonku práve pršalo a mna vážne zaujimalo, kde je. Ten chlapec to v hlave nemá v poriadku.

 Práve sa rozleteli dvere a v nic stál Justin ručníkom okolo krku a voda z neho tiekla. Začala som sa na ňom smiať a nemohla som prestať. Zamračil sa a zobral osušku a začal sa utierať. ,,To není vtipné, kebyže nedobežím práve včas mohol ma trafiť blesk." Zamrmlal vážnostou ale aj s humorom v hlase. Postavila som sa a podišla som k nemu. Zobrala som uterák a začala som ho utierať tiež. Prešla som na jeho holú hruď a utierala som každý mokrý flak, ani som si neuvedomila že prestal. 

Keď som sa naň ho pozrela, jeho oči sa stretli s tímy mojimi. Chvilku sme tam takto len stáli a pomaly sa začala sklánať.

 Moje telo sa automaticky skláňalo k tomu jeho a moje pery túžili po tých jeho. Volaj te ma šialenou, no kebyže vidite jeho pery, celu noc by ste o nich snívali. Boli sme od seba len pár centimetrov, pár centimetrov mi bránilo k tomu pocitu, pocitu byť pobozkaná. Jeho pery sa ošuchli o tie moje a môj mobil práve začal zvoniť.

 V náhlom v šoku sme sa od seba odtiahli a povzdychli sme. Zaklonila som hlavu a zavrčala som. ,,Prepáč." Zamrmlala som a podišla som k taške, kde som mala mobil. Na displeji svietilo mamine meno, s nechutnosťou som to si to priložila k uchu a prijala to. ,,Prosím," snažila som sa byť čo najmilšia. 

,,Ale, čo taká zlá nálada?" mama sa lákavo spýtala. ,,Zlý čas, zlé miesto." Zamrmlala som. ,,Nemala som rušiť?" váhavo sa spýtala. ,,BINGO!!" trochu som zakričala ale nie moc aby ma Justin v kupelni nepočul.

 ,,Aj tak, je vela hodin a zajtra je škola, takže padaj domov." Pretočila som očami a dakovala som bohovi že ma nevidela, pretože by ma zase skritizovala. ,,Fajn, zbalim sa a idem." Zložila som hovor a začala som sa baliť." 

Justin konečne vyšiel z kupelne celý prezlečený a usušený. ,,Deje sa niečo?" spýtal sa. ,,Nie len musím ísť domov." Smutne som odpovedala, nechcela som odísť. Tak velmi rada som s nim travila čas. Milovala som byť v jeho blízkosti.

 ,,Fajn aspon ta odprevadím domov." Usmial sa a išiel si zobrat tašku. Prikývla osm a čakal som ho pri vchode, ked už sme obidvaja vyšli, zamkla som dvere a začali sme peškovať k môjmu domu. ,,Takže, zajtra zopakujeme?" spýtal sa. ,,Uhm, asi nie mám vela vecí, ktoré musím dobehnúť a som domluvena s babami." Sklonila som hlavu a citila som sa previnilo ani neviem prečo. ,, Ok tak mi daj potom vedieť." Usmial sa a úsmev som mu opätovala. Blížili sme sa k môjmu domu a ked sme boli pri nom, zastavili sme a postavili sme sa oproti sebe. ,,Takže....asi to bude všetko, Ahoj." Zamrmlala som a chytil ma za lakeť. ,,Počkaj!"

 otočila som k nemu hlavu a postavila osm sa zase naspäť. Trošku podišiel a pomaly som citila ako sa jeho telo trošku dotýkalo toho môjho. ,,Už hodnú dobu chcem niečo spraviť." Pozerala som sa mu do očí a čakala som čo sprví. Bolo to tu išiel ma pobozkať. Jeho pery sa posuvali smerom k mojim ako som sa postavila na špičky aby sa moc nemusel sklanať. ,,Kelsey!" zrazu sa otvorili vchodove dvere a v nych vykukala mama. 

,,To nemyslíš vážne!" zakričala som a bola som fustrovana, že s nim nemôžem byť ani chvlku sama. Pozerala sa na mna s otvorenymi ustami a potom na Jussa a potom zase na mna. ,,Nevidíš, že tu mám spoločnosť?" spýtala som sa s tým asi najhorším tonom aky existoval. Ukazala som na seba a Jussa a zase z nas prehadzovala oči.

 ,,Môžeš nast nechať aspon 5 minut osamote?!" pozerala som na nu s vyvalenimy očami. ,,Vieš čo? Už by som mal ísť." Usmial sa na mna. ,,Prepáčte, že som vyrušol," otočil sa k mame, ktora na nas nemo pozerala. Otočil sa späť ku mne a pobozkal ma na líce. ,,Vidíme sa zajtra." Otočil sa a odišiel, chela som ho chytit za ruku ale márne. ,,Ale, počkaj." Zakričala som no mama už strašne naliehala. Pozrela som sa na nu naštvane a prešla som po pri nej. ,,Spravila som niečo zle?" spýtala sa.

 ,,Všetko!"