⏳2/ Akcia & stretnutie⏳

22 4 10
                                    

Čas šiel až príliš rýchlo ako vždy, keď sa niečo deje. Počas prvých pár dní som sa snažila aklimatizovať, vybaliť a zariadiť si izbu. Samozrejme som bojovala aj s zmenou času, ktorá nebola nič moc. Vtedy, keď som ja chcela spať tak ostatní sa akurát budili. Steph a Mads ma stále volali na párty, von medzi ľudí alebo na podobné akcie. Ja som ale človek, čo radšej sadne po celom dni pred telku a len leží. Audrey a Jake boli celé dni v práci a stretli sme sa len párkrát, čo ma mrzelo, ale blížil sa víkend a oni mi sľúbili spoločný deň.

"Jenny, ideš s nami?" príde ku mne do izby Mads, keď som si akurát ukladala knihy do poličky. "Kam?" pozriem na ňu a odložím krabicu do skrine. "So Steph ideme natáčať jeden klip k pesničke. Kamarátka nám to vybavila" mykne plecami a ja si všimnem aká je nahodená. "A nevadí, že tam budem, keď v tom nehrám?" nadvihnem obočie neisto. "Nie, nie. Však tam budú aj iní ľudia a my tam budeme len na pár záberoch" mávne rukou a vedľa nej nakukne do izby Steph rovnako nahodená. "Však poďte už" rozhodí rukami a s Mads sa zasmejeme. Vezmem si veci a idem spolu s nimi do auta. "A čo to je za video?" spýtam sa ich cestou, keď Steph šoféruje a Mads si ešte upravuje make up. "Skupina Why dont we natáča klip k pesničke, čo majú s Jonasom Blue" vysvetlí mi Mads a ja prikývnem. Nie, že by som ich poznala, ale ako som vravela. Každý nový zážitok je dobrý.

Prídeme na miesto a ja si už všimnem pristavené drahé autá a nejaké osvetlené lešenie. Baby vystúpia a idú za nejakými maskérkami, čo už na nich čakali. Všimnem si, že sa s nimi poznajú, ale ja sa držím v pozadí. Nechcem aby tu na mňa niekto vybehol, že čo tu robím alebo aby som bola na nejakých záberoch. Teraz sa možno zasmejete, ale nikdy som nestála pred kamerami. Vtipné, keď chcem robiť redaktorku pre Vogue, však? Zajtra tam mám prvý deň a o pár dní aj na univerzite. Už teraz mám žalúdočné vredy a trasú sa mi kolená.

Ako som tak stála v pozadí toho celého všimla som si pár chalanov, čo robili kraviny a smiali sa na tom. To musia byť oni. Postavím sa na špičky a naťahujem sa, aby som lepšie videla. Pritom, ale niečo zhodím a ozve sa buchot. Hneď vyvalím oči a začnem tie veci zbierať zo zeme. Všimnem si, že sa niekto predo mňa postavil a neskôr si kľakne. Začne mi s tými papiermi a ďalšími vecami pomáhať. "Strašne sa ospravedlňujem. Som totálne nemotorná" hovorím nervózne a dúfam, že ma odtiaľto nevyhodia. "To nič. Stáva sa" uchechtne sa mužský hlas a ja zdvihnem hlavu od zeme. To som, ale robiť nemala. Naše hlavy sa stretnú a ja skončím na zemi. Hneď sa chytím za hlavu a uchechtnem sa. "Bože, prepáč. Si v poriadku?" spýta sa brunet predo mnou a natiahne ku mne ruku. "To skôr ty prepáč" zasmejem sa nervózne a chytím ho za ruku. Pomôže mi na nohy a ja dúfam, že nebudem mať hrču na hlave väčšiu ako hlavu samú.

Zapozerám sa naňho a až teraz si všimnem aký je krásny... Počkať čo? Dobre asi som sa zamilovala. Láska na prvý pohľad? Nie je to, len od toho nárazu do hlavy? Blúznim? Prebudí ma až mávanie jeho dlane pred mojou tvárou? "Nie je ti zle? Potrebuješ ľad, vodu alebo niečo?" spýta sa starostlivo. 'Len teba' pomyslím si a dúfam, že som to nepovedala nahlas. Vďaka bohu som pri zmysloch a nepovedala som to. Bol by to iný trapas alebo to už ani horšie byť nemôže? "Nie, nie. Som v pohode naozaj. Dúfam, že aj ty" usmejem sa nervózne a je mi jasné, že moje líca horia. Určite vyzerám ako paradajky. 'Daj sa dokopy, Jenny!' ozve sa moje svedomie a ja si prehrabnem nervózne vlasy. "Jasné, to nič nie je. Si tu kvôli klipu?" milo sa usmieva a je taký zlatý až sa celá roztápam. "Uhm, no j-ja..." zakokcem sa a uhnem pohľadom, aby nevidel v akých som rozpakoch.

"Jenny!" dobehne tam ako na zavolanie Mads. "Tu si. Už som sa bála, že si odišla" uchechtne sa a postaví sa vedľa mňa. Potom si všimne môj pohľad a pozrie na Jonaha. "Ouuu" pochopí to hneď a uchechtne sa. "Asi ruším, čo? Tak ja pôjdem a vidíme sa" žmurkne na mňa nenápadne a už je aj preč. "Som Jonah mimochodom" ozve sa brunet s pobaveným výrazom pri ktorom odhalil rad bielych zubov. Definitívne patrí k tej hudobnej skupine. "Jenny, ale to si už počul" zasmejem sa na odľahčenie situácie. "A som len psychická podpora" kývnem na baby, čo sa ešte chystali. "Škoda podľa mňa by si sa tam hodila" usmeje sa znovu milo. "Tak diki, ale ešte nikdy som to nerobila" myknem plecami a postupne sa uvoľním. "A čo potom?" oprie sa o stôl a cítim, že si ma prezerá. "Len teraz som sa prisťahovala. Chodím tu na univerzitu" informáciu o stáži som vynechala. Nemusí hneď všetko vedieť. "Čiže máš...?" prižmúri oči zamyslene. "18" uchechtnem sa a dám si prameň vlasov za ucho. Toto mi pripomenulo tie otrepané romantické filmy a flirtovanie. Radšej som si vlasy dala normálne a snažila sa byť v kľude. Nech si nenamýšľa, že som z neho nejaká hotová.

"Ah taak" prikývne a pozrie inam. "Ty?" spýtam sa, aby reč nestála. Všimnem si jeho prekvapenie nad mojou otázkou. Keď ho ľudia stretávajú tak asi o ňom vedia vopred všetko. No ja nemám ani šajnu kto to je. "23" prezradí a čaká ako zareagujem. "Čakala som menej" zalichotím mu a on sa uchechtne. "Čakal si inú reakciu, či?" spýtam sa s menším úškrnom. "Možno..." povie záhadne a tiež mu trhne kútikom úst, ale udržiava si svoj 'vážny imidž' ako som stihla spozorovať. "Akú?" vyzvedám a on si pri premýšľaní nad odpoveďou oblízne pery, čo ma znovu trošku vyvedie z miery. "Poď so mnou" povie miesto odpovede a za ruku ma ťahá niekam preč.

Vogue Writer | Jonah Marais FFWhere stories live. Discover now