CHAPTER 2

17 1 0
                                    

,,Takže to vyriešime takto." povie rázne otec, hlboko v sebe cítim strach, strach z neho a tak som radšej ticho a počúvam. ,,Budeš mať domáce väzenie až do leta, keďže viem že leto máš naplánované už novembra.." nenechám do dohovoriť a zaprotestujem ,,Veď ale to sú 4 mesiace." pľasnem si dlaňou po čele a ďalej všetku moju pozornosť upriamim na otca. ,,A plus keďže nevieš sa rozhodovať za seba a party ti tu robia najlepšie kamarátky, budeš mať svojho strážcu, ochrancu, nazvi si si to ako chceš ktorý bude na teba dávať pozor a bude čo najviac v tvojej blízkosti." nesúhlasne pokrútim hlavou. Ani náhodou. Pozriem sa prosebne na mamu, no tá ma kamenný výraz a tak viem že to zas vymyslel oco a ona sa len prizerá a nepohnem s ňou. Oco mi tam ešte niečo vysvetľuje no ja som už myšlienkami pekné kilometre od neho.

Ale aspoň v škole to bolo lepšie ako doma. Naša ,,malá" párty sa dostala do Californského rebríčka Naj žúry a bola to najrozoberanejšia téma na škole. ,,Vidíš oplatilo sa." povedala raz Mayb pri obede a vložila si kúsok kuracieho mäsa do úst. Pozrela som na ňu posmešným pohľadom a hneď dodala. ,,Nemôžeš to brať tak tragicky. Možno bude riadne sexi, nabraté svaly na rukách a možno ak niekedy pôjde s tebou na plavecký tréning možno uvidíš jeho vypracované brucho." nedalo sa mi nezasmiať nad fantáziou jej dokonalého chlapa. Iróniou však bolo že ona mala chlapca presný opak jej predstavám. Práve vtedy keď to dopovedala, prisadol si k nám, presnejšie vedľa nej Ashton, Maybin priateľ. Vyzeral ako špáratko no bol to pohoďák a ja som si ho hneď obľúbila, aj s jeho paličkami na bicie a hudobným talentom. ,,Dnes máme koncert v jednom podniku pár blokov od tvojho domu Sarah." upriami na mňa láskavy pohľad a pri tom hladká Mayb po chrbte. Sklamane zvesím plecia a Mayb mu to vysvetlí. ,,Za ten žúr má Sarah menšie problémy a tak nielen že nemôže chodiť von a musí pilne študovať ale rodičia jej najmu nejakého strážcu a tak si vieš predstaviť ako takého nabúchanca.." vidím ako sa jej zalesknú iskričky v očiach a ja vybuchne do smiechu. ,,Mayb, zlatko." oslovím ju ironicky sladko, pretože viem že to neznáša. ,,Tečie ti niečo zo stoličky." neubránim sa smiechu, a Mayb sa ku mne pridáva, len Ashton nechápavo krúti hlavou, no úsmev na tvári mu zostáva.

,,Som doma!" zahúkam na celý dom aby ma počul aj môj otecko ktorý určite ako vždy je zalezený vo svojej pracovni a vylezie z nej až na večeru na ktorú ho musíme aj tak minimálne tri krát volať. No tentoraz sa hlasy mojich rodičov ozývajú z kuchyne a tak ešte obutá kráčam za hlasmi. Pohľad na mojich rodičov ktorí sedia tvárou ku mne a rozprávajú sa s neznámym chlapíkom pravdepodobne tým chlapíkom ma zaregistrujú až keď hlasno zakašlem. Oblieva ma studený pot keď sa chlapík otočí a ja ho v momente spoznám. ,,Sarah vypadni sa okamžite vyzuť,vieš že upratovačka tu nie je každý deň aby po tebe ten neporiadok napravila." veľmi rada sa teraz vyparím ztadiaľ, ešte venujem jeden pohľad tomu neznámemu ktorý na mňa upiera chladný pohľad, no vidím na ňom že si ma tiež pamätá a je vykoľajený tak isto ako ja. Prvé čo ma napadne že schmatnem mobil a napíšem Mayb. Chalan, s ktorým som prišla o panenstvo sa stal mojim bodyguardom. Nie je to skvelé? zasmejem sa nad toľkou iróniou a dobrú chvľu zbieram odvahu v chodbičke na to aby som tam zas nacupitala akože sa nič nestalo. ,,Sarah zlatko kde si?" zavolá na mňa mama naliehavým tónom a tak sa len hltavo nadýchnem drahoceného vzduchu, pretože v kuchyni je taký preťažený že by sa dal aj krájať.

,,Necháme Vás samých aby ste sa mohli dohodnúť na pravidlách, lepšie spoznať,.." mama sa zas rozrečnila tým svojím monologickým talentom, no otec ako správny chlap vedel kedy je zle a tak ju milo odtiahol do obývačky z ktorej sa o chvíľu už ozývali hlasy reportérky z BBC. ,,Takže.."začne no nejako mu to nejde, a tak zostáva ticho a mydlí si ruky. Vyzerá nervózne. ,,Koľko hodín budete so mnou? Myslím počas dňa." vysvetlím a poloprázdny pohárik s whisky, ktorý otec nevypil dám na ex aby som zapila toto fiasko. ,,Tvoji rodičia si prajú, aby som ťa viezol do školy a potom po škole prišiel po teba a vlastne až dovtedy ako zas nevstaneš ráno do školy." ohromene na neho civím. To znamená že by som ho vídala stále, dokonca by zabral hosťovskú izbu, ktorá je presne vedľa tej mojej. ,,Do školy ma vozí Mayb a jej priateľ takže odvoz mám a pochybujem že za tých 30 minút by som dokázala niečo zorganizovať." skúšam to na neho a on hneď pochopí. ,,Dobre tak ťa budem čakať vždy tu a z domu sa vyparím hneď ako zaspíš." súhlasne prikývnem a nalejem ešte jeden plný pohárik, no tentokrát ho posuniem smerom k nemu. Najprv na mňa nechápavo pozrie, no pochopí a tak ho do seba celý vleje. ,,Tak zajtra.." vidím že sa trápi a tak mu pomôžem. ,,Sarah." placho sa usmejem. Prikývne a pokúsi sa vyčarovať úprimný úsmev, ale vyzerá to len ako chabý úškrn.

,,A to ste sa len tak rozprávali v kuchyni o strážení? Ani jedno slovko o tom sexe?" pokrútila som hlavou že nie. ,,A nezaujímalo ťa ako to všetko bolo?" pozriem na ňu pohľadom nemusíš mi furt pripomínať ako zle som na tom vtedy bola. ,,Raz sa to musím predsa dozvedieť." chabo sa zasmejem no už zvoní na hodinu takže ja sa odoberiem k učebni s počítačmi a Mayb sa pripojí k svojim spolužiakom ktorí to majú namierené do matematickej triedy.

Celú cestu domov mi Mayb rozprávala školské pikošky a klebety, no jediné na čo som sa dokázala sústrediť bol nechutný pocit v bruchu ktorý sa zvyšoval čím sme boli bližšie nášho domu. ,,Sarah, neboj sa." položí mi teplnú dlaň na holé stehno a to je jediná veta ktorú z jej dlhého monológu zaregistrujem. ,,Bola to chyba. Moja chyba." poviem vecne a ďalej pozorujem zamilované páriky v kaviarňach a na chodníku. ,,Koľko má vlastne rokov?" táto otázka aj mňa včera veľmi ťažila a tak som sa premohla to spýtať rodičov. Najprv na mňa nechápavo pozerali no pochopili to po svojom a tak mi našli jeho zložku a ja som si ju celú preštudovala. Vyštudoval Oxford a aj vyrastal v UK a do Kalifornie sa presťahoval len pred rokom. ,,Má 27 v júny." odpoviem Mayb konečne na otázku a čakám na nejakú uštipačnú poznámku, no z jej úst vyjde len začudované aha.

,,Dobré popoludnie Sarah." zdraví ma môj stražca už pri vchode, ani si nestihnem vyzuť tenisky. Zamrmlem len dobré a namierim si to hneď do izby kde sa pre istotu zamknem na dva krát a zhodím zo seba veci. Počuť kroky na schodisku a nasleduje jemné klopanie na moje dvere. ,,Chcem mať teraz čas pre seba." vysvetlím mu ráznym tónom, no on trucovito ešte zaklope, trochu viac hlasnejšie a tak sa šuchtavým krokom poberie k dverám a otvorím ich. ,,Tvoji rodičia šli na služobnú cestu do Európy a tak ťa nechali mne na starosti." ustúpim krok vzad. ,,To ste mi mohli kľudne povedať aj cez zamknuté dvere." nezabudnem na ironický podtón a prekrútim očami. ,,Tak poprvé, takto sa ku mne správať nebudeš. A po druhé hlavný dôvod prečo som prišiel že sa chcem porozprávať.. o.."zasekol sa a videla som na ňom že nevie ako sa presne vyjadriť k danej veci. ,,O onej noci." nakoniec to vysvetlí po svojom a tak za ním zatvorím dvere a sadnem si na posteľ. Sadá si až príliš blízko mňa a upiera na mňa zrak, premýšľa čo povedať. ,,Chcem vedieť presne čo sa stalo." upriem na neho úrpimný pohľad a vnútri mňa sa mi všetko prevracia hore nohami, Vzdychne si, že nemá asi na výber a začne. ,,Neviem či si pamätáš.." tak toto je zlý začiatok teda pán dokonalý. ,,venovala si mi ešte pri prípravách žúru dlhý pohľad a vtedy som bol ako ohromený tvojou krásou." začervenám sa, no snažím si zachovať kamenný výraz tváre. ,,Nevidel som ťa odvtedy až dokým si neobjímala záchodovú misu. Ale vyzeralo to že sa o teba niekto dokáže postarať a tak som sa vrátil a ďalej sa nechal obskakovať tými kurvičkami. Potom som ťa zahliadol ako ideš hore schodmi a tak som po pár minútach zašiel za tebou. Pozeral som ako spíš, no zrazu si otvorila oči a dlho si na mňa upierala tie tvoje tmavé očiská." vidím ako sa práve v tejto chvíli v mojich očiach stráca a tak rýchlo odvrátim zrak a zameriavam sa na špičky nôh. Chvíľu sa spamätáva a potom pokračuje. ,,Načiahla si sa a začala si ma bozkávať. Nechal som sa aj keď som vedel že si veľmi opitá a ráno si nebudeš nič pamätať. No keď si ma začala vyzliekať.." nachvíľu sa odmlčí. bože ja som ho vyzliekala? do líc mi stúpa červeň a trochu sa hanbím za svoje opilecké správanie. už sa nikdy neopijem. Alkoholu sa už nikdy nedotknem. ,,Snažil som sa ťa od seba odtrhnúť, stále som ti opakoval že to nie je dobrý nápad, že to chceš iba kvôli tomu že si opitá no nakoniec si ma prehovorila a tak.." nemusí pokračovať a ja viem čo tomu nasledovalo. ,,Aspoň som vyzerala že sa mi to páči?" na túto moju otázku sa mu vyčaruje úsmev od ucha k uchu. ,,Nikdy som nevidel ženu a to ešte pannu aby si to takto užívala ako ty."

Časti píšem dlhé, takže neviem ako často budem uverejnovať. Toto je môj xy príbeh, no nikdy som ho nenapísala do konca, tak dúfam že budem mať motiváciu tento dokončiť ak sa bude páčiť. Zanechávajte pripomienky či už kladné alebo nie, budem len rada. :))

Náhoda či osud?Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon