Už je to 6 rokov od incidentu s desivou maskou v polo-rozpadnutom dome. O týžden oslavujem 12-te narodeniny. S Alexom sme sa rozhodli že sa do toho domu vrátime. Cesta nam trvala asi 10 minút. Zastavili sme pred domom, nadýchli sme sa a vošli dnu. Cez škáry v stenách prenikali slnečné lúče. Chcela som vidieť viac.. Zašla som do ďalšej izby. Moje nosné kanáliky boli totálne necitlivé z toho smradu v dome. Otočila som sa za Alexom.. Zasa bol preč! Raz z neho dostanem infarkt. Otočila som sa. Hneď za mnou stál niekto v tej istej maske ako vtedy. "veľmi vtipné Alex." Povedala som. Bolo to trápne. No Alex si ju nedával dole.. Približoval sa a nič nehovoril. Začala som sa báť. "Alex prestaň." Prehovárala som ho no nič sa nedialo.. Zrazu spoza seba vytiahol vreckový nožík. "A-Alex, kde si to zobral? Toto už nieje vtipné" hovorila som no bolo mu to jedno. Zrazu sa po mne vrhol. Sotil ma ma zem. Nožík sa mi zapichol vedľa hlavy. "pomoooc" kričala som. Nikomu tento pocit neprajem.. Zrazu ho niekto odhodil. Alex. "Vďakabohu" objala som ho. Neznámy chlap v maske ležal na zemi. Pomaly začal vstávať. Utekali sme... Tesne pred dverami som padla.. Niečo ma strašne bolelo. Prepichla som si ruku klincom. Neviem ako ale nejak sme sa dostali von. Polícii sme nič nepovedali a rodičom tiež nie.
