Neviem koľko je hodín, neviem čo je za deň. V poslednej dobe len ležím a premýšľam. Bolí ma už z toho hlava ale nevadí. Kelsey sa o mňa síce stará ale nieje to Alex. Nie. Nie nemôžem už na neho myslieť. Stačí. Je koniec, má smolu chlapec. Som už unavená z rozmýšľania a nič nerobenia a tak si znova laham na posteľ a snažím sa spať. Mamina za mnou prišla dnes minimálne 15x či niečo nepotrebujem, či niesom smädná, hladná alebo či som v poriadku. Som jej vďačná, tá žena má dosť, vychováva nás, stará sa o mňa a pracuje cez deň a v noci.
"Ďaleej" zakričala som z pod periny keď mama zaklopala na dvere. "Si v poriadku?" Spýtala sa jemným hlasom. "Ano ano, ďakujem mami, za všetko.. Ale asi chcem byť teraz sama" pousmiala som sa. "Jasné, to chápem.. T-tak ja pôjdem, keby niečo nájdeš ma dole" povedala a pomaly za sebou zavrela dvere. Neviem ako, neviem kedy a neviem prečo ale zaspala som. Všetko v hlave sa mi mieša, všetko sa tam tarsá ako karty.
