25. Január
Liam
Stál pri skrinke a nádejne dúfal, že ju zbadá stáť pri tej jej. Vždy o takomto čase už tam bola. No teraz tam nestála. Pomyslel si, že dnes len možno mešká a pobral sa do triedy. Nevedel myslieť na nič, iba na to, že ju dnes ešte nevidel. Pre neho bolo stretnutie s ňou tým najkrajším začiatkom dňa. Každú prestávku sa zastavoval pri jej skrinke s pocitom, že ju tam niekde zbadá. No márne. Celý deň sa ani len neukázala. Mal o ňu obavy, no snažil sa myslieť pozitívne. Tú dobu čo je do nej zahľadený už vedel, že školu nikdy nevymeškávala.
Na poslednej hodine, v triede, kde mávala hodiny i ona, si sadol do lavice úplne vzadu. Díval sa na ľudí vôkol seba. Chvíľu pracoval na poznámkach ktoré si opisoval z tabule, keď si všimol zošit ktorý niekto v tejto lavici asi zabudol. Vytiahol ho, a prečítal si meno. Srdce sa mu v momente rozbúchalo. Luna Jacskonová. Žeby konečne nastala chvíľa, keď sa jej bude môcť prihovoriť?
Po dlhej dobe sa opäť vraciam k písaniu. Necítila som sa veľmi dobre, a aj keď to stále nieje ideálne, som opäť tu ❤️
YOU ARE READING
The Bridge (SK)
Teen FictionStála na opustenom, polorozpadnutom moste uprostred noci. Ten most bol pre ňu prekliaty, no i tak tam stále chodievala. Dívala sa dolu a vietor sa jej jemne pohrával s vlasmi. Venovala pohľad hviezdam na oblohe a zhlboka sa nadýchla. Chcela umrieť...
