Stála na opustenom, polorozpadnutom moste uprostred noci. Ten most bol pre ňu prekliaty, no i tak tam stále chodievala. Dívala sa dolu a vietor sa jej jemne pohrával s vlasmi. Venovala pohľad hviezdam na oblohe a zhlboka sa nadýchla. Chcela umrieť...
Bolo niečo pred siedmou ráno a on sedel za písacím stolom vo svojej izbe a uprene sa díval na Lunin denník položený na ňom. Celý čas premýšľal nad tým ako sa jej prihovoriť a ako jej povedať, že ten denník našiel. Nikdy spolu neprehovorili a ona pravdepodobne ani nevie že existuje. Párkrát sa im stretli pohľady, ale tomu on veľmi veľkú váhu nedával.
Ešte chvíľu sa naň díval a potom ho zobral zo stola. Keď si ho išiel vložiť do tašky, niečo z neho vypadlo. Bola to fotografia. Zdvihol ju zo zeme a prezrel si ju. Boli na nej dve vysmiate dievčatá. Až po chvíli si všimol, že jedným z nich je Luna. Nespoznal ju, pretože vyzerala úplne inak. Úsmev na tvári jej perfektne pasoval. Pousmial sa. Má ten najkrajší úsmev. Mala tam oblečenú fialovo modrú kockovanú košeľu, ktorú mala zapásanú v roztrhaných čiernych džínsoch, a na nohách mala čierne tenisky značky Vans. Vlasy mala rozpustené a prehodené cez jedno plece. Dievča vedľa nej vyzeralo o čosi staršie. Vysoké, čiernovlasé, s hnedými očami. Oblečené malo čiernu sukňu a bielu blúzku. Luna mala hlavu opretú o jej rameno. Vyzerala neskutočne šťastná. Na zadnej strane si všimol napísané: L & V 2018. Fotku si znova ešte narýchlo prezrel, a vložil ju späť do denníka. Nečítal ho a ani ho čítať neplánoval. Denník opatrne položil do tašky, zhlboka sa nadýchol a vykročil von zo svojej izby. Dnes to bude prvýkrát, čo s ňou bude hovoriť. Teda, aspoň v to dúfal...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
